Preskočiť na hlavný obsah

Vladimír Roy: Vpísané do noci

S recenziami na básnické zbierky sa na našom blogu nestretávame často... Čo? Poézia? Tak to už ani nejdem ďalej čítať, poviete si. Počkajte! Viem, že poézia nie je pre každého a napriek svojej láske k poézii nebudem druhých do ničoho tlačiť, ale nechcete to aspoň vyskúšať? Nerozumiete poézii alebo na ňu maté zlé spomienky zo školy? Nenechajte sa, prosím, hneď odradiť. Je mi jasné, že tak, ako nebudú všetci počúvať vážnu hudbu, bude aj málokto čítať poéziu, väčšina ľudí dá radšej prednosť napínavému príbehu vo forme románu. Ale ani atmosféru, ani pocity vám nijaká, a to akokoľvek skvelo napísaná próza, nedokáže sprostredkovať v takej sile a intenzite ako dobrá báseň. Nič nevie tak rozochvieť struny srdca, ako kvalitné verše... Chceli by ste teda predsa len vyskúšať po niečom takom siahnuť? Nemyslite si, že poézia je len pre pár vyvolených filozofov ducha, či naopak iba pre niekoľkých strelených rojkov, je tu pre každého, kto sa vie na chvíľku stíšiť a pozorne sa začítať... Potom sa mu bohato odmení pohladením po duši.

Prednedávnom bol náš knižničný fond obohatený o výber toho najlepšieho, čo ponúka tvorba polozabudnutého klasika slovenskej literatúry Vladimíra Roya. Dlho boli jeho básne nedostupné a toto nové vydanie tak spláca dlh voči čitateľovi, a robí to nadmieru podmanivo. Zobrané básne sú osobnou, intímnou autorovou spoveďou a predstavujú reflexívnu lyriku vnútorného monológu. Sú aj po sto rokoch stále živé, dodnes fascinujú rovnakou mierou ako v dobe vzniku. Nie je to poézia, ktorá by hýrila neuchopiteľnými obrazmi a nepochopiteľnými metaforami, je jasná, zrozumiteľná, čistá a vždy je očividné, čo svojimi veršami chcel autor vyjadriť, čo zamýšľal povedať. A dokázal to podať tak pôsobivo, že z toho behá až mráz po chrbte. Nebojte sa ani, že by ste neporozumeli staršej a kvetnatej slovenčine. Poetické a zastaralé výrazy, ako aj prevrátený slovosled sa tu síce miestami vyskytujú, ale Roy nie je Hviezdoslav, nemajte strach, že by ste museli jeho básne lúštiť ako nejaké šifry tajných agentov. Nebojte sa ani, že by skĺzol k archaickému romantizmu štúrovcov (nič proti nim - boli skvelí, ale predsa len dnes ich poézia môže pôsobiť ako niečo veľmi vzdialené a neaktuálne), básnikov výraz je stále moderný.
Do veľkej miery tá príťažlivosť a sila vychádza z nežne smutného zafarbenia básní, z melanchólie a tesknoty. Je ťažké povedať, prečo majú jeho básne práve takýto charakter, lebo až na koniec života sužovaný zdĺhavou chorobou, ktorá bola i príčinou autorovej smrti, nezažil Vladimír Roy nič tragické a nemal objektívny dôvod na žiaľ a pesimizmus. No z básní i autorových doznaní je zrejmé, že dlhodobo pociťoval akúsi tragiku života, vnútornú rozpoltenosť, rozháranosť a nepokoj, ktorý nijako nevedel utíšiť. A tak ho vtelil aspoň do nesmierne strhujúcich básní. Na záver uverejňujem ukážku, ktorá ilustruje vyššie povedané a snáď vás navnadí lepšie, ako celá moja recenzia. Slovné spojenie „akoby som dve duše mal“ sa stalo príslovečné a ako prvý s ním prišiel práve Vladimír Roy.

JAK KEBYCH DVOJE DUŠÍ MAL

Jak kebych dvoje duší mal...

Z nich jedna tichá, pokorná, mäkká je,
jak vosku kúsok v slnci rozohriaty,
citlivá ako tenký stĺpec rtuti,
odpúšťajúca, dobrá, ako Don Quijote. 

A druhá ako čierna, horúca krv,
– milenka hriechu – divoko čo prúdi,
náruživosti iskrou podpálená,
v nej kainovská vášeň placho kolotá. 

Jak kebych dvoje duší mal...
Skvost perly z nebies brány apokalyptickej –
a žiaru ohňa z pekla pahreby...

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Peter Pan, chlapec, ktorý nechcel vyrásť

Pojinko predstavuje seriál článkov: Zlatý fond detskej literatúry Diel druhý:  Peter Pan, chlapec, ktorý nechcel vyrásť Uplynul mesiac a Pojinko je tu opäť, aby Vám predstavil ďalšiu svetoznámu knižnú klasiku. Ďalšia časť nášho seriálu je venovaná  Petrovi Panovi . Určite Vám niečo hovoria postavy Wendy, Stratení chlapci, kapitán Hák alebo víla Cililing . Ak náhodou nie, utekajte si prečítať knižku! Stojí za to. Ale, predsa len počkajte! Predtým si prečítajte tento článok, aby ste sa dozvedeli ako to s Petrom Panom vlastne bolo. Detstvo Petra Pana bolo dosť divoké.  Najskôr ušiel rodičom ešte z kolísky, lebo sa dopočul, že musí vyrásť, a to on nechcel. Mal v pláne navždy si užívať bezstarostné roky hier a zábavy. Navyše nemal rád príkazy a zákazy, a tak dal radšej prednosť slobode. Skamarátil sa s vílami (i keď mu často svojou dobiedzavosťou išli na nervy), šéfoval partii Stratených chlapcov; čo boli chlapci, ktorí boli priveľmi zvedaví a nezbední a vypadli z kočíkov

Rezervovať či odložiť? (To je otázka!)

Rezervácia a odloženie kníh sú služby určené na uľahčenie vašej návštevy u nás v knižnici. Chceli ste si prečítať konkrétnu knihu, no zistili ste, že je momentálne vypožičaná iným čitateľom? Pre tento prípad slúži rezervácia, kedy nebude mať čitateľ pred vami možnosť ďalšieho predĺženia výpožičnej doby. Alebo naopak, viete, že knihy, ktoré potrebujete sú dostupné v našich policiach, no nemáte čas ich hľadať? Toto je presne prípad kedy môžete využiť objednanie odloženia kníh do 24 hodín. Obe tieto služby majú určité podmienky, ktoré je treba dodržať, aby ste od nás odchádzali s úsmevom na tvári a knihami v taške. Tieto služby je možné využiť predovšetkým prostredníctvom nášho webového katalógu Carmen . REZERVÁCIA knihy nedostupná = momentálne vypožičaná kniha kniha bude pripravená až po vrátení predošlým čitateľom (nedá sa 100% garantovať či ju vráti načas) spoplatnené sumou 1,00€ / kniha *cena sa môže meniť podľa aktuálneho cenník knižnice je nutné počkať na e-mailové oznámenie dostu

Prečo skáčem - Higašida, Naoki

Čudný názov a výtvarne veľmi pekne riešená obálka majú predpoklad pritiahnuť čitateľa. Pomerne malý rozsah a krátke až kratučké kapitoly by nemali byť prekážkou, možno práve naopak. Ak si vás nezíska už samotný príbeh knihy, po prečítaní pár strán, ba pár riadkov jedinej stránky zistíte, že vás dielko pohltilo. Autorom je autista , ktorý mal v čase, kedy písal túto knihu len trinásť rokov. Prekvapilo ma, vzhľadom na jeho vek a jeho hendikep, ako veľmi pekne a pútavo je kniha napísaná. Chlapec si dal za cieľ priblížiť svet autistov svetu normálnych ľudí. Je ich svet pre normálneho človeka naozaj taký vzdialený, zvláštny a nepochopiteľný? A nie je to presne také i pre nich, keď pretočíme uhol pohľadu? Naozaj nie je možné nájsť prienik v týchto svetoch a dôjsť k porozumeniu?  Na toto všetko kniha prináša odpovede a pre bežného, do problematiky nezasväteného človeka prináša naozaj fascinujúce čítanie. Ukazuje nám autistov nie ako mimozemšťanov, ako nejakých Rain manov, ale ako síce sv