Karanténa pokračuje a my aj naďalej doma vyhľadávame knihy, ktoré sme niekedy čítali, milovali, odložili. Znovu objavujeme autorov a autorky, knihy ktorých nás v svojom čase rozosmiali, rozplakali, ale aj nútili zamyslieť sa.
Svojho času k najobľúbenejším a najviac čítaným autorom určite patril autor narodený v roku 1924 vo Viedni, Johannes Mario Simmel.
Hneď jeho prvý román Čudujem sa, že som taký veselý, ktorý vyšiel pre nás už v dávnej dobe, pomaly v dobe dinosaurov, v 1948 roku, vzbudil veľkú pozornosť. Po tejto knihe napísal veľké množstvo románov, ktoré neskôr vyšli aj u nás na Slovensku. Mne sa do rúk ako prvá Simmelova kniha dostal román Láska je len slovo. Spomínam si, aké pocity som pri knihe prežívala, tŕpla spolu s hlavnými postavami, napr. mladým študentom Oliverom Mansfeldom. Oliver prežíva veľkú, ale zakázanú lásku s o 11 rokov staršou Verenou. Zakázanú preto, lebo Verena je ženou bankára.
Takáto láska v tej dobe nemohla končiť šťastne, a tak je to aj v tomto románe. Určte ste túto knihu čítali, možno aj mali radi tak ako ja, ak nie, skúste popozerať doma v polici a je možné, že ju nájdete. Alebo niektorú z ďalších autorových kníh, každá jedna stojí za prečítanie.
Tak mnoho zdravia a nádeje, že sa nám čoskoro podarí aspoň trochu vrátiť do nášho obyčajného, možno aj trošku nudného života, ktorý nám tak teraz chýba. Vaša Zurka
Komentáre
Zverejnenie komentára