Kvety pre Algernona – Daniel Keyes

Prepáčte mi toto literárno-historické konštatovanie, a k tomu aj hneď v úvode, ale nech si dnes na doby minulé hovorí kto chce, čo chce, tak za socializmu jednoznačne vychádzali kvalitné preklady kníh dokonca i od angloamerických autorov. Ale predsa súdruhovia opomenuli nejeden knižný skvost. Napríklad nás úplne minulo kultové dielo, pravdepodobne jeden z najpôsobivejších románov americkej literatúry druhej polovice dvadsiateho storočia, Kvety pre Algernona. Socialistického diváka tiež úplne obišiel krásny film, ktorý bol nakrútený podľa knižnej predlohy. A tak až dnes, s veľkým časovým odstupom, sa rozhodol slovenský vydavateľ splatiť čitateľovi dlh. A hoci má kniha vyše päťdesiat rokov, nie je neskoro. Ako to už pri veľkých a významných umeleckých dielach býva; je nadčasové. 

Prvý raz som sa s príbehom prostáčika Charlieho stretol v pôvodnej rovnomennej poviedke, ktorá vyhrala najprestížnejšiu literárnu science-fiction cenu vo svojej dobe. Bol to tak dojímavý, a tak dobre napísaný príbeh, že by citovo pohol, ba i rozplakal aj toho najotrlejšieho cynika. Po obrovskom úspechu poviedky bolo len otázkou času, kedy autor zaútočí na srdce čitateľa väčším prozaickým útvarom. Najmä, keď si príbeh vyložene pýtal rozšírenie a čitateľ sa túžil o Charliem dozvedieť viac. Netrvalo teda dlho a autor príbeh upravil a prepísal do podoby plnohodnotného románu. Samozrejme, sláva sympatického hlupáka Charlieho a myšiaka Algernona sa ešte znásobila.

Myslím, že teraz ste už naozaj popletení, a najmä ak príbeh vôbec nepoznáte. Preto si povedzme niečo stručne o deji.

Charlie Gordon je... no, skráka totálny hlupák. Jeho IQ má hodnotu 68, teda aj Forrest Gump je oproti nemu na úrovni univerzitného profesora. A s neskorším obľúbeným knižným (a filmovým) hrdinom má ešte niečo spoločné: je to dobrý človek, ktorého si jednoducho nemôžete neobľúbiť. Charlie si bolestne uvedomuje svoju mentálnu nedostatočnosť a trápi sa pre to. V podradnej práci, ktorú jedinú je schopný vykonávať, je terčom posmechu a po ničom tak netúži ako po zázraku, vďaka ktorému by sa stal múdrym. Medzitým vedci intenzívne pracujú na novej prevratnej metóde, ktorá dokáže sledovanému subjektu rapídne zvýšiť inteligenčný kvocient. Myška so vznešeným menom Algernon dosahuje v laboratórnych podmienkach oslňujúce výkony a zložité bludisko dokáže zrazu hravo zvládnuť. Keď sa rozhodnú vedci prejsť k druhému kroku a vykonať operáciu na človeku, vieme, že našu hlavnú postavu čaká skvelá budúcnosť. Z hlupáka sa stane génius...

A jeho život sa od základov zmení. Myslíte si, že k lepšiemu? No, nie celkom, povedzme, že taká rýchla a taká obrovská zmena, ktorá nastane v osobnosti, vo vnímaní sveta či vo vzťahu k druhým ľuďom, prinesie totálny rozvrat jeho vlastného malého sveta.

Kvety pre Algernona sú tak jednou z najsilnejších, najkrajších, ale aj najsmutnejších kníh, ktoré som za dlhú, predlhú dobu čítal. Tak hlboko ľudský a dojímavý zážitok vám dokáže táto kniha sprostredkovať. Použil som prirovnanie k Forrestovi Gumpovi, ktorý je nádherným a liečivým smiechom cez slzy, lenže nie je to prirovnanie správne. Kvety pre Algernona nie sú vôbec relaxačným čítaním, nie je to vážne-nevážna, ale len a len vážna kniha, ktorá nastoľuje a rieši pálčivé otázky ľudského šťastia, sebahodnotenia, zmyslu života a dynamiky medziľudských vzťahov

Určite si ju prečítajte, ale keď budete na konci plakať, nehovorte, že som vás nevaroval. Hádam si však pre pár sĺz nenecháte ujsť skvelú knihu. Nie všetky slzy sú na škodu...

P.S. kniha je niekedy označovaná ako sci-fi, ale z vedeckej fantastiky si okrem ústredného nápadu neprepožičiva absolútne nič, teda aj v prípade, že sa fantastickej literatúre vyhýbate, tejto knihe sa, prosím, nevyhnite.

Goran nikdy nevyrástol z kníh pre deti a mládež, v ktorých sa doslova vyžíva. Možno práve preto na neho najčastejšie môžete natrafiť práve v okolí kníh pre mládež na prízemí. Okrem toho je maniak do komiksu a aj veľký milovník poézie. Povráva sa dokonca, že udržuje priateľské kontakty s červíkom Pojinkom.