Tento román vzal pred pár rokmi svet literárneho a neskôr aj filmového (odporúčam obe filmové spracovania, hoci americká verzia, i keď nie zlá, je po pôvodnom spracovaní už zbytočná a v porovnaní s ním ťahá jednoznačne za kratší koniec) hororu útokom. Toto mrazivé švédske zjavenie je upírsky príbeh nepodobný čomukoľvek, čo ste doteraz čítali. Nie, nezosadí z trónu moderných upírskych románov, aspoň u mňa nie, Červený smäd, ale je to tesné a číslo dva je krásne miesto, zaslúžené, vydreté a viac ako dôstojné.
Povedzme si prečo je táto kniha taká výnimočná: Pre svoju ponurú atmosféru. Nedivím sa severanom, že píšu takéto veci. Zima, tma, depresia, a pochmúrna sivosť sídlisk... Je to presne táto atmosféra, ktorá z príbehu doslova vystupuje a či chcete alebo nie, prestúpi aj vás. Je to strašne temná kniha a to je na nej tak úžasné. A o to viac, že tá temnota nie je umelo pretláčaná autorom, aby šokoval. Áno, viacerí budú aj tak šokovaní. S násilím si nerobí ťažkú hlavu a vybafne na vás bez obalu, nie je toho však veľa, len pár miest v celej knihe, a túto striedmosť kvitujem. A sex? Nuž, nijako vulgárne, nijako detailne, ale autor s prehľadom prekračuje hádam to posledné civilizačné tabu: pedofília. No napriek všetkému kniha obsahuje tému lásky, ktorá je podaná tak krásne a nevtieravo, ako jediná milá a čistá vec v celej knihe, že presvetlí akúkoľvek temnotu. Účinok je potom o to silnejší.
Osemdesiate roky, predmestie Štokholmu. Hlavný hrdina dvanásťročný chlapec Oskar má bezútešné detstvo; pochádza z rozvedenej rodiny a je v škole šikanovaný. Svoj hnev a frustráciu ventiluje posadnutosťou sériovými vrahmi a zrejme má nakročené k tomu, aby sa jedného dňa sám stal sériovým vrahom. Lenže v okolí v tom čase naozaj sériový vrah vyčíňa. Zanecháva po sebe obete zbavené všetkej krvi. Zároveň sa do susedstva prisťahuje zvláštne dievča, a medzi ním a Oskarom sa pomaly začína vytvárať silný vzťah...
Ak by som knihu hodnotil čisto len z hľadiska syntaxe a zvládnutia dejových línií, hlavnej i vedľajšej a ich pospájaní do príbehu, poviem, že je to priemerné dielo. Okrem toho musím povedať aj to, že kniha je rozťahaná a nejedna rozprávačská vetva či odbočka je úplne nadbytočná. Ale, ale... to je všetko úplne jedno, lebo atmosféra. ATMOSFÉRA.
Koľkokrát ste už počuli to (neúprimné) túto knihu jednoducho musíte čítať. Vypočujete si to ešte raz :) a úprimne.
Goran nikdy nevyrástol z kníh pre deti a mládež, v ktorých sa doslova vyžíva. Možno práve preto na neho najčastejšie môžete natrafiť práve v okolí kníh pre mládež na prízemí. Okrem toho je maniak do komiksu a aj veľký milovník poézie. Povráva sa dokonca, že udržuje priateľské kontakty s červíkom Pojinkom.
Komentáre
Zverejnenie komentára