Šok z pádu môže byť pre nepripraveného čitateľa naozaj šokom. Ale v pozitívnom slova
zmysle. Veď aj na pacienta môže pozitívne zapôsobiť terapia šokom. Ale prečo to
spomínam? Niežeby som čitateľov porovnával s pacientami, aj keď každý
knihomoľ je tak trochu diagnózou (samozrejme diagnózou pozitívnou), ale hlavný
hrdina románu trpí psychickou chorobou. Chorobou, ktorá je veľmi vážna
a bohužiaľ vôbec nie zriedkavá tak ako si verejnosť často myslí. Tá
choroba je schizofrénia... Zďaleka nie každý deň máme možnosť pozrieť sa na
svet očami takéhoto človeka. A kedy že sa nám už len naskytne možnosť
pozrieť sa za jeho oči? Poodchýliť bránu a nazrieť do jeho mysle? Nie do
mysle, do duše takto postihnutého a trpiaceho človeka? Pretože hrdina rozpráva
svoj príbeh a celý sa nám otvorí. Ale napriek vážnej, dalo by sa
povedať tragickej téme, je na knihe niečo pozitívne. A to ma veľmi
oslovilo. Nie, autor situáciu nezľahčuje a nič neuľahčuje ani svojmu
hrdinovi, ale z riadkov i priamo osoby hlavného protagonistu sála
čosi natoľko ľudské a milé, že sa do deja rýchlo ponoríte a príliš
neskoro si dokážete uvedomiť, že do jeho postavy ste sa úplne vcítili.
A jeho choroba nebude pritom vôbec prekážkou. A navyše: vôbec vám to
nebude vadiť. Autor búra predsudky a stereotypy, ktoré obklopujú ľudí
s duševnými poruchami. Súcit; to je jedna z najúžasnejších devíz knihy.
A veru nebude to posledný raz, čo na knihe nájdete niečo pozitívne. Ja som to zázračné slovko
vyskloňoval pri čítaní veľakrát. Podobný námet sa vyložene ponúka na
spracovanie v štýle akejsi novodobej srdcervúcej antickej drámy, ale hoci
vlastne román aj taký svojou podstatou je, jeho vyznenie a atmosféra
hovoria o niečom rozdielnom, opačnom. Pod povrchom a nad povrchom
vecí, pod a nad dianím nešťastných udalostí v živote, popod a za
krehkým a kazovým labyrintom mozgu so všetkými svojimi zákutiami
a chemickými nerovnováhami, sa skrýva ľudské teplo, nádej a láska.
A to je malý zázrak.
Takým malým zázrakom je napokon aj táto kniha. Nenadarmo
získala cenu Costa, ktorá sa v rámci britskej a írskej literatúry
teší nemalej prestíži. Na prvotinu to nie je vôbec zlé. Ach, áno, toto je
autorove prvé publikované dielo. A na margo toho sa patrí spomenúť, že
román bol ocenený tiež ako najlepší debut roku. Ale kým bol Nathan Filer než
začal písať a stal sa spisovateľom? – vŕtalo mi v hlave. A keď
som sa dozvedel, že zdravotnou sestrou, pardón, bratom na psychiatrii, alebo
viete čo, nechajme to tak a ostaňme radšej pri označení zdravotník, bolo
mi to jasné. Tá kniha je písaná tak zasvätene až musí byť každému zrejmé, že
autor bol priamo pri zdroji a duševne chorých pacientov poznal osobne.
A dodajme aj to, že toto je našťastie ten lepší prípad, lebo chvíľu som
mal obavy či nepíše z vlastnej bytostnej skúsenosti alebo nemá niekoho
takého v rodine. Bude klišé, keď napíšem, že román je sondou do
rozmýšľania a vnímania narušenej mysle, ale bude to pravda.
Tu však musím zdôrazniť, že protagonista je sympatický mladý
muž s dobrými aj zlými vlastnosťami ako každý iný, len vážnejšími
a špecifickejšími trápeniami, než má väčšina populácie. Nečaká na nás
žiaden vyšinutí šialenec ako vystrihnutý z béčkového thrilleru, naopak, aj
zarytý moralizátor by musel uznať, že náš Matthew (nevyjadrujme sa už
o ňom ďalej anonymne) je dobrým človekom. To je ďalším veľkým plusom
knihy. Odstránenie anonymity a stigmatizácie pomenovaním
a priblížením. Ak si dokážeme uvedomiť, že schizofrenik je bežný človek
ako my, so svojimi radosťami a starosťami, len ešte s problémom
navyše, kniha splnila svoj účel.
Ale nebojte, bude vás aj baviť. Je totiž napísaná pútavo
a nekonvenčne. Už len odlišné vnímanie Matthewa, ktorý sa naviac ukazuje
ako šikovný rozprávač, ju vyčleňuje z šedého priemeru. K tomu si
pridajte fragmentárnu výstavbu a nechronologické napredovanie deja ktorý
sa rôzne prelína, krúti a zvíja ako riečny prúd v perejách
a taktiež zaujímavé grafické členenie textu, a dostanete tak dielo,
ktoré vám pripraví šok bez pádu.
Goran nikdy nevyrástol z kníh pre deti a mládež, v ktorých sa doslova vyžíva. Možno práve preto na neho najčastejšie môžete natrafiť práve v okolí kníh pre mládež na prízemí. Okrem toho je maniak do komiksu a aj veľký milovník poézie. Povráva sa dokonca, že udržuje priateľské kontakty s červíkom Pojinkom.
Komentáre
Zverejnenie komentára