Veľká
vlastenecká vojna je v plnom prúde, mužov je nedostatok, a tak i k obsluhe
protileteckých kanónov a guľometov prijímajú ženy, ktoré na front
prichádzajú ako dobrovoľníčky. Do zázemia však prenikne nepriateľ, ktorý má za
cieľ vyhodiť do vzduchu strategicky dôležité koľaje. Proti dokonale vycvičenej
početnej jednotke paragánov sa postaví päť žien a ich veliaci dôstojník.
Päť žien, v niektorých prípadoch ešte dievčat, každá s vlastnými
snami, každá s vlastnými bolesťami a radosťami, každá s iným
dôvodom, ktorý ich vohnal do vojny. Ako sa však môže pätica žien – dievčat postaviť
proti takému protivníkovi a nezlyhať? Každá z nich má totiž
odhodlanie položiť aj vlastný život, a každá z nich si dobre
uvedomuje, že v stávke nie je len ich individuálny život...
Známy
rovnomenný film patrí medzi moje vôbec najobľúbenejšie. Skoro trojhodinový
nezabudnuteľný výlet k protileteckej jednotke zloženej zo samých žien,
a jedinému mužovi - veliteľovi, ktorý ich dostane na starosť, patrí
k najsilnejším filmovým zážitkom, aké ma kedy postretli. Nemal som však
pokoj, kým som si neprečítal predlohu, ktorej sa tak zdatne chopili sovietski
filmári.
Útla knižka obsahuje novelu, ktorá je vlastne od slova do slova,
a od scény ku scéne dokonale sfilmovaná. Keď som to zistil, nijako ma to
neodradilo, stále som si chcel porovnať rozprávacie postupy, ktoré vyplývajú z tak
rozdielnych médií ako je film a kniha. A musím konštatovať, že kniha
je rovnako dobrá. Či skôr, mal by som napísať, že film je rovnako skvelý? Na
malom priestore sa toho stihne odohrať veľmi veľa a autorov bežný jazyk,
nijak vycifrovaný, nijak vyumelkovaný, a hovorový štýl, ktorého sa verne
drží, sa paradoxne ukáže byť tým najvhodnejším spôsobom, akým sa dajú podať
veľké a hrdinské príbehy.
Ak sa bojíte velikášskych a patetických
fráz, kde sú všemožne vyskloňované slová ako komunizmus, Stalin či súdruh
a súdružka, môžem vás ubezpečiť, že s ničím takým sa nestretnete. Ak zas
máte strach, že budete mať čo dočinenia s ruskými supermanmi, pardon,
superženami, tak aj v tomto sa mýlite. Nečíha na nás žiadne sovietske
vydanie Ramba s červenou podprsenkou. Naopak, akcia je podaná skutočne
realisticky, vidno, že spisovateľ mal bojové skúsenosti. V skutočnosti
naozaj bojoval v Druhej svetovej vojne, narukoval už ako sedemnásťročný a istú
dobu velil ženskej jednotke. S režisérom Stanislavom Rostockým, s ktorým
ho spájalo priateľstvo, napísal scenár a dali tak vzniknúť filmu,
v pozadí ktorého bola spoločná idea: vzdať hold ženským vojačkám.
U režiséra to malo ešte aj iné, taktiež osobné rozmery, takto chcel
splatiť dlh zo svojej mladosti, kedy sa zúčastnil bojov proti Nemcom. Vtedy
mu život zachránila vojačka, ktorá ho raneného niekoľko kilometrov niesla
a ťahala do bezpečia.
Ako kniha,
tak i film sú nádherným, žiarivým príkladom hrdinstva sovietskeho človeka.
Nevdojak som si spomenul na nápis na jednom z pamätníkov za mestom: Roky
pominú za rokmi, po prachu nebude ani stopy, ale sláva o ruskom vojakovi
bude pamiatkou svetu navždy.
Goran nikdy nevyrástol z kníh pre deti a mládež, v ktorých sa doslova vyžíva. Možno práve preto na neho najčastejšie môžete natrafiť práve v okolí kníh pre mládež na prízemí. Okrem toho je maniak do komiksu a aj veľký milovník poézie. Povráva sa dokonca, že udržuje priateľské kontakty s červíkom Pojinkom.
Komentáre
Zverejnenie komentára