Čarovný oblek Maxa Nixa - Sylvia Plath

Pojinko má veľmi rád niektoré básne Sylvie Plathovej. Ani vo sne by ho však nenapadlo, že táto rešpektovaná poetka napísala niečo pre deti. Veľmi ma teda zaskočilo, keď som na knižku Čarovný oblek Maxa Nixa naďabil pri svojom kniho-snorení. Už ma ale neprekvapilo, aká dobrá kniha to je! Tak aká je teda presne? Ako veľmi dobrá? Veľmi!

Autorka poézie sa nezaprie, text je veru krásne poetický a krásne rozprávkový. A posledný, tretí (sú tu presne tri rôzne príbehy) je veršovaný. Je to vlastne dlhšia báseň. Tak správne milá, a tak správne vtipná! A skutočne literárne hodnotná. Určite zaujme aj malého čitateľa, ktorý nie je až takým milovníkom poézie ako je Pojinko.

Ostatné dva príbehy sú tiež kúzelné. A Pojinko sa veľmi potešil, keď okrem toho, že sú výborne napísané, majú aj peknú pointu.

Som ozaj potešený, že sa tieto texty našli v autorkinej pozostalosti a mohli byť vydané pekne spolu. Sú to akési malé zapadnuté perličky detskej literatúry. Nože, priložte ruku k dielu a poďte tento pokladík spolu s Pojinkom vykopať. Nie je to namáhavé, stačí knižku lapiť a pustiť sa spolu s deťmi do čítania. A už ste obohatení! :)

A ako bonus pridávam niečo pre dospelákov: báseň z autorkinej zbierky Hrana. Samozrejme, aj túto knihu máme v našom fonde. Dúfam, že neodoláte požičať si ju.

Som vertikálna

Ale radšej by som bola horizontálna.

Nie som strom, ktorý má korene v zemi,

saje z nej živiny a materinskú lásku,

každý rok v marci lístím sa nezaskviem

a nie som ani nádherou záhradnej hriadky,

čo zvláštne sfarbená vyvolá nadšené ách,

nevediac, že musím čoskoro odkvitať.

Strom, ten je nesmrteľný, ak ho so sebou porovnám,

a hlava kvetu menšia, ale desí viac.

Odvahu kvetu, dlhý život stromu chcem aj ja.

Dnes v noci, v sotva viditeľnom svite hviezd,

stromy a kvety sypú svoje chladné vône.

Prechádzam pomedzi ne, ale ma neberú na vedomie.

Rozmýšľam a niekedy sa mi zdá,

že keď spím, tak sa im vernejšie podobám,

myšlienky sa mi zatemnia.

Ležať je pre mňa oveľa prirodzenejšie,

vtedy sa s oblohou rozprávam otvorenejšie,

ak si raz ľahnem navždy, budem potrebná:

Dotýkať sa ma budú stromy a kvety si nájdu čas pre mňa.

Moje meno je Pojinko a som knihomoľ. Lenže na rozdiel od Vás, som naozajstný knihomoľ - červíček. Oproti mojim príbuzným ale knižky nejem, ja ich čítam! Od chvíle, ako som sa naučil čítať, som nepožul ani jednu stránku, hoci sa už dokážem prehrýzť aj veľmi hrubými knihami! Ale to myslím, samozrejme, obrazne. Namiesto papiera som presedlal na ovocie, ako sa na správneho červíka patrí. Som tu pre Vás, aby som Vám poradil v detskej literatúre, ktorú priam hlcem :)