Diel šiesty:
Hrdinný Luskáčik a čaro Vianoc
Vianoce už naozaj
klopú na dvere, a tak sa vám Pojinko poponáhľal predstaviť ešte jeden krásny
príbeh, ktorý je s Vianocami spojený rovnako ako stromček a darčeky pod ním. Mnohí ľudia si totiž bez návštevy slávneho detského baletu, ktorý
vznikol na motívy knižnej predlohy ani nevedia tento radostný čas predstaviť.
Veď, nakoniec, dej knihy sa odohráva práve počas Vianoc! A nielen to, akoby sa do
tohto prenádherného príbehu vtelilo samotné čaro sviatkov.
Luskáčik sa veru v
niektorých krajinách stal neodmysliteľným symbolom Vianoc. Nebolo by krásne
keby ste si práve túto knihu našli medzi darčekmi?
Pojinko vás prenesie
do romantickej doby prvej polovici 19. storočia. Konkrétne do roku 1816, kedy
bola knižka napísaná. Ale, hoci bol
svet iný, ľudia a hlavne deti, sa nezmenili. Rovnako vtedy ako dnes sa tešili
na darčeky a nechali sa opájať kúzlom Vianoc. Súrodenci Fritz a Marienka
dostanú množstvo darčekov, no spomedzi nich sa vyníma najmä jeden:
drevený luskáčik na orechy v tvare vojačika.
Samozrejme, že to nie
je len obyčajný neživý predmet. Chrabrý Luskáčik ožíva a bojuje proti hrozivému
sedemhlavému Myšiemu kráľovi. A Marienka, súcitné dievčatko s
dobrým srdcom, sa ocitá uprostred neuveriteľných udalostí.
Ak by mal Pojinko
jediným slovkom vyjadriť svoje pocity a zároveň opísať dej, tak mu na um
prichodí len: ČAROVNÉ.
Celá rozprávka je ako
sen. Ale rovnako ako sny, nie je len krásna (keď sa Marienka ocitne v ríši
sladkostí), ale aj bizarná a miestami strašidelná (napríklad hrozný
Myší kráľ). Koniec koncov, autor E. T. A. Hoffmann je
pokladaný za jedného zo zakladateľov strašidelnej literatúry v Nemecku. Túto atmosféru miestami podčiarkujú aj úchvatné, dych vyrážajúce ilustrácie,
ktoré pripomínajú koláž, či návrh divadelnej scény. Takže
knižka nemusí byť vhodná pre najmenšie deti.
Ale naopak pre čitateľov (či
poslucháčov, ak budú čítať rodičia) od určitého veku to bude výborné spestrenie. Ide len o to, aby bol adresát pripravený a potom si príbeh užije so
všetkými jeho tajomnými, desivými aj krásnymi stránkami.
Červíček Pojinko sa už
nevie dočkať ako si pri rozsvietenom stromčeku bude opäť čítať túto nesmrteľnú
knižku a predstavovať si pri tom, že je statočným Luskáčikom.
Tak Veselé Vianoce vám všetkým a stretneme sa v knižnici.
Moje meno je Pojinko a som knihomoľ. Lenže na rozdiel od Vás, som naozajstný knihomoľ - červíček. Oproti mojim príbuzným ale knižky nejem, ja ich čítam! Od chvíle, ako som sa naučil čítať, som nepožul ani jednu stránku, hoci sa už dokážem prehrýzť aj veľmi hrubými knihami! Ale to myslím, samozrejme, obrazne. Namiesto papiera som presedlal na ovocie, ako sa na správneho červíka patrí. Som tu pre Vás, aby som Vám poradil v detskej literatúre, ktorú priam hlcem :)
Komentáre
Zverejnenie komentára