Pri našom poslednom stretnutí (a lúčení) som vám sľúbil, že sa (opäť raz) pristavíme pri niečom nevšednom. Kniha s týmto prazvláštnym názvom (hoďte očkom na názov, ak ste sa pri ňom, a nad ním, ešte nepozastavili) je... naozaj prazvláštna, inak sa to vyjadriť nedá. Ale aj veľmi zaujímavá, podnetná a dobrá. Sprostredkuje vám kopec, ba kopčisko myšlienok na premýšľanie počas predlžujúcich sa jesenných večerov.
Čo také výnimočné nám knižka ponúka? Vyše dvadsať skutočných príbehov z lekárskej praxe známeho neurológa, vo voľnom čase spisovateľa, Olivera Sacksa. Autor je naozaj schopný rozprávač a vie pútavo písať, jednotlivým prípadom, s ktorými sa osobne stretol, dal príťažlivú beletristickú formu a majú skoro podobu poviedky. Garantujem vám, že nudiť sa nebudete. Nebudem preháňať, keď použijem otrepanú frázu, že kniha sa číta jedným dychom. Pri čítaní sa tiež veľa dozviete a uvedomíte si, aký je ľudský mozog komplexným biologickým počítačom a aká je ľudská myseľ tajuplná a úchvatná, dosiaľ neprebádaná krajina. Pritom sú všetky informácie podané prístupnou formou, nebudete si potrebovať vypomáhať slovníkom cudzích slov, kniha je určená naozaj každému.
To, čo ju však robí skutočne jedinečnou, to sú samotní pacienti, ktorí sú v knihe opísaní. Ak sa vám pri čítaní vynorí v hlave postava Dr. Housa, nebudete v tom určite sami. Osobne si myslím, že slávny fiktívny lekár sa naším reálne žijúcim autorom minimálne inšpiroval. Ten sa stretáva s ľuďmi, ktorí majú naozaj čudesné až bizarné problémy – poruchy či anomálie, ktorými je postihnutých možno len pár desiatok ľudí na celej planéte. A tak spoznáme muža, ktorý nedokázal rozlišovať tváre druhých ľudí a zamieňal si ich s neživými predmetmi. Budeme mať tú česť i s dámou, ktorá mala pocit, že neobýva vlastné telo. Oboznámime sa s prípadom dievčaťa, ktoré putovalo naprieč svojimi spomienkami, predstavia sa nám tiež autisti s neuveriteľnými schopnosťami ako vystrihnutými z filmu Rain Man. A omnoho, omnoho viac.
Táto kniha ma ohromila a s pokorou som si uvedomil, aký som rád, že ten prístroj v hlave mi (viac menej) predsa len dobre slúži, a tiež som sa v bázni sklonil pred tým, čo ani vedci nepopierajú (ale ani nepotvrdzujú), a pre čo niet lepšieho názvu než je duša.
Komentáre
Zverejnenie komentára