Krátko o 3 románoch XV.

Uprchlíci (Jasper Clemmensen) - Neuveriteľný príbeh o jednej intelektuálnej českej rodine, ktorá najskôr prežila hrôzy koncentračného tábora a ďalšie strasti, ktoré sprevádzali druhú svetovú vojnu, aby sa po roku 1948 stala nežiaducou pre nastupujúci komunizmus v Československu. V zúfalstve sa rozhodnú pre riskantný útek, kedy sa počas výletnej plavby, v blízkosti dánskych hraníc, vrhnú do morských vĺn...

Kniha dánskeho autora je písaná kombinovaným beletristicko – dokumentárnym štýlom, čím len získava na dôveryhodnosti. Príbeh o nádeji, priateľstve, zúfalstve, prenasledovaní, ale aj šťastí. Často však len dočasnom. Na motívy tohto románu by sa dal nakrútiť veľmi dobrý film, autor je výborný rozprávač, bonusom sú dobové fotografie z rodinného albumu.

Poselství od protinožců (Marlo Morgan) - autorka románu, vyštudovaná špičková medička, sa rozhodla stráviť istý čas medzi členmi jedného z posledných kmeňov, ktoré žijú pôvodným spôsobom života. Žijú z jedného dňa na druhý, v noci nemávajú sny, lebo si ich napĺňajú reálne počas dňa. Poznajú skutočné šťastie a to aj bez výdobytkov modernej techniky. V podstate im môžeme len v dobrom závidieť. Morganová opisuje bežné dni zabudnutého kmeňa žujúceho v blízkosti Austrálie a hoci ich obdivuje, sama priznáva, aká bola pre ňu úľava opäť sa po čase vrátiť späť do civilizácie. Zrejme sme už príliš nasiaknutí moderným spôsobom života a aj keď občas túžime po jednoduchom živote niekde v pralese, kto z nás by to naozaj dokázal? A tak si o tom môžeme aspoň prečítať so šálkou teplého kakaa v pohodlí našich vyhriatych bytov.

Slepá mapa (Alena Mornštajnová) - generačný román, ktorý sa začína spomienkami na rodinu, ktorá toho zažila viac ako dosť. Najskôr pokojné spolužitie Nemcov a Čechov na pohraničí v prvej polovici tridsiatych rokov 20. storočia, ktoré sa, pod vplyvom spoločenských a politických udalostí, zmení na utrpenie a prinesie mnoho bolesti do viacerých domov. Do popredia sa dostáva otázka národnosti, rasovej príslušnosti a vyznania. Po skončení vojny prichádza socializmus vo svojom najtvrdšom vydaní. Monsterprocesy, prenasledovanie, zatýkanie, väzenie, boj o holý život. Keď sa situácia upokojí, rodiny žijú v šedi vtedajších rokov. O slobode sa šepká len tajne. Hlavnou hrdinkou románu je Anežka, ktorá rozpráva príbeh svojich prastarých rodičov, starých rodičov a svojich rodičov. Každá z generácií ma nejaký vážny problém bez toho, aby sa priamo tlačila do politiky. Naopak, väčšinou žijú svoje malé životy. Aj samotná Anežka spoznáva silu socializmu na vlastnej koži, keď je nútená donášať na kolegov a dokonca na vlastného manžela. Nakoniec režim padne a Anežka sa obáva, ako budú reagovať ľudia v jej okolí, keď sa dozvedia pravdu.

Mornštajnová je výbornou rozprávačkou, kniha je písaná pútavým spôsobom, v postavách sa dokážete zorientovať, len ako sa hovorí, menej je niekedy viac. Je málo pravdepodobné, že by sa jednej bežnej rodiny až natoľko dotýkali udalosti dvadsiateho storočia, stráca to potom na dôveryhodnosti príbehu. Záver by som očakával trošku iný, ale to je len môj subjektívny pohľad. Ak ste však priaznivcom Mornštajnovej kníh, sklamaní rozhodne nebudete.