Pan Kaplan má stále třídu rád

Pri pozeraní jedného českého seriálu mi ako „knihovnici“ zostala v pamäti scéna, kedy jedna z hlavných hrdiniek dostane ako darček knihu a okomentuje ju slovami “Tá je vtipná“. Mám rada vtipné knihy. Preto som si hneď otvorila náš katalóg, aby som zistila, či knihu nájdem v našej knižnici.

A našla som:  Pan Kaplan má stále třídu rád /The education of Hyman Kaplan/,  autorom je Leo Rosten, filozof a ekonóm, ktorý si počas hospodárskej krízy začiatkom 30. rokov nemohol nájsť prácu vo svojom odbore, a preto niekoľko rokov učil prisťahovalcov angličtinu vo večernej škole.  Aby neohrozil svoje vedecké renomé, pod pseudonymom Leonard Q. Ross,  vydával vtipné poviedky z tohto prostredia v časopise The New Yorker. V roku 1937 vydal pod týmto menom aj prvé knižné vydanie, neskôr v roku 1959 voľné pokračovanie a v roku 1976 vydáva kompletnú zbierku Kaplanových príhod pod názvom O K*A*P*L*A*N! My K*A*P*L*A*N!

Áno, ja som sa narodila len rok predtým, takže kniha už niečo pamätá. Preto hneď takto v tomto dlhom úvode upozorňujem, že kniha zaujme skôr strednú generáciu, prihliadnuc aj na to, že kniha je v češtine. Ale ani mladší čitateľ, ktorý číta v tomto jazyku a nemá s ním problém, nemusí hneď knihu odvrhnúť.

Celý obsah a zápletka knihy stojí na vyučovaní anglického jazyka. Preklad do češtiny, vzhľadom k zachovaniu vtipnosti pôvodných skomolenín a chybnej gramatike, môžeme považovať za jedinečný a originálny počin prekladateľov /Pavel Eisner, neskoršie vydanie Antonín Přidal/.

Dej sa odohráva v New Yorku na vyučovacích hodinách Večernej prípravnej škole pre dospelých. Študentmi sú prisťahovalci z európskych a juhoamerických krajín. Profesor Parkhill má vo svojej triede pestrú paletu žiakov. Je tam Nemec, Fínka, Ruska, Kanaďan, Poliak a ako to aj z vlastných skúseností poznáme, každý je niečím typický, či výrazný:

• premiantka triedy Róza Mitnická /každý sme mali v triede bifľošku/,
• Charlotte Goldbergová, milovníčka sladkostí /takých je všade kopec/,
• Carmen Caravellová, Casimir Scymczak, Norman Bloom,
• Oľga Tarnovská, fanúšička baletu a velikánov Ruska,

ale najmä stále usmiaty, snaživý pán Hyman Kaplan - pôvodom z Kyjeva, ktorý je autorom bizarných až priam nemožných spotvorenín angličtiny, čo je podstatou humoru tejto knihy. Pán Kaplan má svoj svet, svoju slovnú zásobu, svoju gramatiku a ani „pamprésor“ Parkhill netuší, či je taký nechápavý alebo až príliš múdry. A nikdy sa to ani nedozvieme. Patrí medzi najstarších žiakov a napriek tomu, že v Amerike je už pätnásť rokov, stále nepochopil gramatiku, čo mu však nebráni v neutíchajúcom entuziazme a v podstate aj týraní profesora a spolužiakov. Je najaktívnejší a dokáže narobiť viac chýb ako zvyšok triedy. Ak ho upozornia, dokáže sa donekonečna brániť a doťahovačkami s ostatnými študentmi vytvoria doslova ohňostroj slovných hračiek.

Kniha nepatrí k tým, ktoré nedokážete pustiť z ruky, lebo potrebujete čo najskôr vedieť ako to dopadne. Môžete ju mať poruke a kedykoľvek a kdekoľvek ju otvoriť a prečítať si úryvok na zlepšenie nálady. A ak máte radi slovné hračky, určite si prídete na svoje.

V pánovi Kaplanovi som sa trošku našla aj ja, nie pre jeho snaživosť, to vôbec. Ale spomínam si na moje hodiny angličtiny, kedy ma pani učiteľka na konci hodiny postavila pred tabuľu, pýtala sa ma rôzne veci, len aby pobavila spolužiakov.

Na záver zopár „spotvorenín“ pána Kaplana:

• Račte si pověsit. 
• On je požahanej. 
• Správnědlivost.
• Tak si dejte od pamprésora porodit.
• Šíšnik. 
• Prašť jako důchod, brou hohnivál. 
• Mojeusta, pamprésor!