Ako každý knihomoľ som aj ja
nedávno skonštatovala, že nie je možné prečítať všetky knihy, ktoré ma zaujmú.
Každoročne ich predsa vychádzajú celé kopy a ako knihovníčkam nám rukami prejde
mnoho z nich. Pri presúvaní fondu beletrie sme vlastne držali v ruke každú. V
časti fantasy som natrafila na knihu so zaujímavým názvom Spiaciobri. Nedokázala som sa ubrániť pokušeniu a hneď som si ju musela
vypožičať.
A viete čo je paradox? Že mojím
cieľom bolo vyhnúť sa knihám, ktoré sú viacdielne, chcela som si konečne
prečítať knihu bez pokračovania a hádajte čo? Znova som skončila pri sérií. A
táto navyše ešte ani nie je dopísaná, to som celá ja…
Napriek tomu som dala tejto knihe (sérii) šancu. Už anotácia, v ktorej sa píše o malej Rose a jej páde do obrovskej kovovej dlane sľubovala zaujímavý príbeh. O to viac ma prekvapilo, že takmer celý dej je podaný formou vypočúvania subjektov tajomným mužom, ktorého totožnosť nespoznáme ani na konci knihy. Dialógy o projekte týkajúcom sa “obryne” sa odohrávajú v rôznych časoch i na rôznych (utajených) miestach. Pre mňa osobne bolo najzaujímavejšou časťou hľadanie a zostavovanie jednotlivých častí “robotky”, ktorú nám tu pravdepodobne zanechali mimozemšťania z minulosti. Celá myšlienka o “antických mimozemšťanoch” mi pri uvažovaní o tom kam kniha smeruje dávala riadne zabrať.
Jedna z mála vecí, ktoré mi k
príbehu nepasovali, bola romantická zápletka. Tá sa odohrala na začiatku a
zapríčinila sled ďalších udalostí. Napriek tejto zvláštnej situácií bola kniha
dostatočne zaujímavá na to, aby sa dala rýchlo prečítať.
Na konci som ostala v rozpakoch
lebo až tam som prišla na to, že kniha musí mať ďalšie pokračovanie, lebo
príbeh jednoducho nemôže ostať takto otvorený. Už sa neviem dočkať prekladu
druhej knihy a verím, že aj posledná tretia kniha, ktorej vydanie je napalánované
na tento rok bude rýchlo preložená do slovenčiny, aby som mohla zistiť ako to s
tou robotkou z minulosti dopadne.
Komentáre
Zverejnenie komentára