Fredrik Backman, hviezda škandinávskeho humoru?

Severská literatúra je na Slovensku vnímaná najmä ako ponuré detektívky a ľadové thrillery. Tento trend narušil najskôr  Jonas Jonasson so svojim Storočným starčekom, ktorý vyliezol z okna a zmizol a ním otvoril stavidlá humorných príbehov o senioroch, respektíve iných netradičných hrdinoch. Okrem tých, ktorým sa dnes chcem venovať, spomeniem ešte Zločinecký gang penzistov od Cathariny Ingelman-Sundbergovej.

Fredrik Backman na knižný trh vstúpil už v roku 2012 románom Muž menom Ove, ktorý sa ale slovenského prekladu dočkal až v roku 2015. Marketing o knihe tvrdil, že je to nový Storočný starček a ja som mu podľahla. Knihu som si požičala, ale keby som od nej chcela, aby napodobnila zážitok zo Starčeka, bola by som sklamaná.

Kniha Muž menom Ove nie je humorným príbehom. Hovorí o smutnom, možno aj zatrpknutom, mužovi, ktorý stratil svoju prácu, manželku a plánuje stratiť aj život. No na jeho ulicu sa prisťahuje mladá rodina, ktorá mu doslova obráti svet hore nohami. Každý týždeň s nimi zažíva nové trampoty, ktoré, v konečnom dôsledku, z románu až kruto obyčajného, robia ten láskavo-humorný. Kniha ma chytila za srdce. Na konci jednej kapitoly som sa smiala, na konci druhej som plakala. V mojom okolí je minimálne jeden "Ove", ktorý mi bol po prečítaní knihy oveľa bližší.

Preto keď som pár mesiacov po prečítaní uvidela na našom stole ďalšiu knihu od Backmana, neváhala som ani minútu. Knihy veľmi ľahko spoznáte, na obálkach je chrbtom k vám otočená hlavná postava a cez ňu je napísaný názov knihy. Tá druhá sa volala Babička pozdravuje a ospravedlňuje sa. Hlavnou hrdinkou tohto románu je malé dievčatko. Chvíľku som váhala, či kniha nepatrí skôr medzi detskú literatúru, ale témy, ktoré sa v nej rozoberajú detské nie sú. Hoci sú všetky príhody zabalené v rozprávkovom papieri a na všetky problémy pozeráme detskými očami; iba dospelí vedia rozlúštiť skryté múdra, ktoré babička hovorí a konečné rozuzlenie vám vženie slzy do očí rovnako spoľahlivo ako akýkoľvek dojímavý ľúbostný príbeh.

V tretej knihe Tu žila Britt-Marie Backman použil jednu postavu z Babičky. Tam je to jedna zo "záporných" postáv, ak ju tak môžeme nazvať, hoci aj jej sa dostane "vykúpenia". No na jazyku mi ostala pachuť jej správania z Babičky. Možno preto mi na stole ležala o pár dní viac ako tie predošlé. No len čo som ju otvorila, dýchol na mňa známy svet. Svet v ktorom neviem, či sa smiať alebo plakať. Svet v ktorom zmena je to najlepšie, čo sa vám môže stať. Príbeh Britt-Marie neskončil na konci druhej knihy. A tak to malo byť. A jej "vlastná" kniha neskončila tradičným happyendom. A tak to tiež malo byť.

Fredrik Backman má talent. To je naozaj nepopierateľné. Každý z jeho hrdinov nám ukázal, že život ide ďalej. A že situácie, ktoré sa nám stávajú sú viac smiešne ako vážne. Mne osobne bola najbližšia Babička, ale z každej knihy som sa poučila a viac spoznala ľudí okolo aj samú seba.

Anička je knihovníčka so <3 na pravom mieste. Stará sa o dobrú reklamu knižnice všade, kam príde a nezaskočíte ju ani otázkou zameranou na španielsku literatúru, či Britský klub. Medzi jej záľuby patrí čítanie (veď sa to patrí), ale aj spoločenské hry, vedomostné kvízy, no nezaostáva ani žehlenie.
PS: Varí výborne, hlavne cestoviny s paradajkovou omáčkou :)