Preskočiť na hlavný obsah

Jednota filosofické zkušenosti - Gilson, Étienne

Kniha Jednota filosofické zkušenosti vychádza zo série prednášok, ktoré Étienne Gilson (1884 – 1978) vyriekol na Harvarde v roku 1936. Francúzsky mysliteľ a historik filozofie v tomto diele dospieva k záveru, že metafyzika ako veda – podľa ideálov Platóna, Aristotela a Tomáša Akvinského – nie je ani v princípe nemožná, ani nie je vecou minulosti. Činí tak na základe dôkladnej analýzy a komparácie dejín filozofických skúmaní od vrcholného stredoveku po 20. storočie.

Gilson hľadá zákonitosti filozofického vývoja, nazýva ich „zákonmi vyvodenými z filozofickej skúsenosti“ a chápe ich ako trvalé pravidlá pre dosahovanie úspechov v metafyzickom bádaní.

Prierez dejinami filozofie v autorovom podaní ani zďaleka nepôsobí ako prechádzka ružovou záhradou. Dejiny myslenia sú dejinami zlyhaní metafyziky a následných prechodov k rôznym podobám skepticizmu. Metafyzika zákonite stroskotáva vždy, keď na jej miesto niektorý filozof dosadí jednu zo špeciálnych vied. Gilson tak uvádza na scénu termíny logicizmus (Abélard nahradil metafyziku logikou), teologizmus (al-Ašʿarí, al-Ghazzálí či Bonaventura dosadili na miesto metafyziky teológiu), psychologizmus (Ockham), matematizmus (Descartes), fyzicizmus (Kant) a sociologizmus (Comte). Mikuláš z Autrecourtu, Duns Scotus, Malebranche, Hume alebo Hegel – to je len zopár ďalších velikánov, ktorých pôsobenie Gilson rozoberá v nadväznosti na hlavné orientačné body, vytýčené vyššie uvedenými redukcionistickými „izmami“.

Čítanie Gilsonovho diela nie je realizovateľné bez vynaloženia značnej námahy, úsilie vytrvalého študenta však dospeje k bohatej odmene. Autorov rozbor filozofických otázok je častokrát pre neodborníka príliš detailný, no v knihe môže objaviť niečo pre seba aj filozoficky menej erudovaný čitateľ, lebo štýl pisateľa je elegantný, živý a cítiť z neho zaujatie pre vec. Gilsonovi je vlastná pokora spojená s neustálym nadhľadom a štipkami láskavého humoru. Historické súvislosti mu zo zreteľa neunikajú a čochvíľa nám servíruje zaujímavosti zo života mysliteľov. Na ilustráciu si dovolím uviesť krátku ukážku:
Máme tu troch teológov, jedného moslima, jedného katolíka a jedného protestanta, z ktorých každý by druhých dvoch bez milosti poslal do pekla, ale ktorí nemôžu nesúhlasiť s tou istou filozofiou, a to práve preto, že ich filozofia bola filozofiou teológov. S trochu menším nadšením pre Božiu slávu, alebo skôr s väčšou dávkou zdravého rozumu by si títo traja muži [al-Ašʿarí, Nicolas Malebranche, Cotton Mather – moja pozn.] boli nepochybne uvedomili, že likvidácia príčinnosti znamená nakoniec likvidáciu prirodzenosti, a tým aj vedy spolu s filozofiou. Aj fyzický svet, ktorý síce má zákony, avšak tieto zákony nie sú vpísané priamo do povahy vecí, je svetom bez vnútornej nutnosti a pochopiteľnosti, a teda neprístupný rozumovému poznaniu. Ruka v ruke s takýmito teológiami ide vždy skepticizmus, a to je pre filozofiu veľmi zlé – je to však pre náboženstvo lepšie?“ (s. 42-43)

Gilson je neraz ťažko parafrázovateľný, lebo pocit, že „trafil klinec po hlavičke“ sa pri jeho čítaní dostavuje veľmi často. Táto kniha a obzvlášť jej posledná kapitola je zásobárňou unikátnych postrehov a precízne vyargumentovaných úsudkov. Avšak namiesto toho, aby som na tomto mieste odcitoval text celého diela, odporúčam vám prečítať si ho a obmedzím sa na doslovné uvedenie len azda najslávnejšieho a najčastejšie uvádzaného Gilsonovho záveru: „Filozofia vždy pochováva svojich hrobárov.“ (s. 201)

Tibor bol našim dlhoročným kolegom a knižnicu doteraz navštevuje pravidelne. Zablúdi najmä do oddelenia filozofie a histórie, kde ho lákajú hlavne Kelti a Vikingovia.

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Rezervovať či odložiť? (To je otázka!)

Rezervácia a odloženie kníh sú služby určené na uľahčenie vašej návštevy u nás v knižnici. Chceli ste si prečítať konkrétnu knihu, no zistili ste, že je momentálne vypožičaná iným čitateľom? Pre tento prípad slúži rezervácia, kedy nebude mať čitateľ pred vami možnosť ďalšieho predĺženia výpožičnej doby. Alebo naopak, viete, že knihy, ktoré potrebujete sú dostupné v našich policiach, no nemáte čas ich hľadať? Toto je presne prípad kedy môžete využiť objednanie odloženia kníh do 24 hodín. Obe tieto služby majú určité podmienky, ktoré je treba dodržať, aby ste od nás odchádzali s úsmevom na tvári a knihami v taške. Tieto služby je možné využiť predovšetkým prostredníctvom nášho webového katalógu Carmen . REZERVÁCIA knihy nedostupná = momentálne vypožičaná kniha kniha bude pripravená až po vrátení predošlým čitateľom (nedá sa 100% garantovať či ju vráti načas) spoplatnené sumou 0,50€ / kniha je nutné počkať na e-mailové oznámenie dostupnej knihy povinnosť vyzdvihnúť si knihu do 3 dní od

Knižnica z domu

V týchto dňoch sa často môžete ocitnúť bez prístupu do knižnice. Priznám sa vám, že ani mne by sa už po celom dni práce nechcelo potme merať cestu k nám. Radi by sme vám teda pripomenuli, ktoré služby knižnice môžete využiť z domu. Registrácia Na využitie našich služieb musíte mať platné členstvo. V katalógu máte možnosť predregistrácie, no ak chcete byť naozaj plnohodnotným členom so všetkými výhodami, ktoré vám členstvo ponúka, je potrebné uhradiť zápisné podľa platného cenníka na účet knižnice v Štátnej pokladnici: 7000481379/8180 resp. IBAN SK20 8180 0000 0070 0048 1379 . Po spracovaní platby môžete využívať všetky naše služby, či už naživo, tak aj online. Do časti Účel platby (správa príjemcovi) uveďte Vaše meno a účel poplatku (registrácia, rešerš…). Výpožička knihy Namiesto blúdenia medzi našimi regálmi môžete využiť náš online katalóg . Vyskúšajte vyhľadať knihu, ktorá vás zaujíma alebo využite filtrovanie výsledkov pomocou "rezov" na pravej strane katalógu. Nájd

Peter Pan, chlapec, ktorý nechcel vyrásť

Pojinko predstavuje seriál článkov: Zlatý fond detskej literatúry Diel druhý:  Peter Pan, chlapec, ktorý nechcel vyrásť Uplynul mesiac a Pojinko je tu opäť, aby Vám predstavil ďalšiu svetoznámu knižnú klasiku. Ďalšia časť nášho seriálu je venovaná  Petrovi Panovi . Určite Vám niečo hovoria postavy Wendy, Stratení chlapci, kapitán Hák alebo víla Cililing . Ak náhodou nie, utekajte si prečítať knižku! Stojí za to. Ale predsa len počkajte! Predtým si prečítajte tento článok, aby ste sa dozvedeli ako to s Petrom Panom vlastne bolo. Detstvo Petra Pana bolo dosť divoké.  Najskôr ušiel rodičom ešte z kolísky, lebo sa dopočul, že musí vyrásť, a to on nechcel. Mal v pláne navždy si užívať bezstarostné roky hier a zábavy. Navyše nemal rád príkazy a zákazy, a tak dal radšej prednosť slobode. Skamarátil sa s vílami (i keď mu často svojou dobiedzavosťou išli na nervy), šéfoval partii Stratených chlapcov; čo boli chlapci, ktorí boli priveľmi zvedaví a nezbední a vypadli z kočíkov