O slovo sa hlási sychravá jeseň. Zozimilo sa, slnko sa
len ťažko prediera cez šedý príkrov oblakov. Na mesto sadá hmla len sem-tam
rozriedená studeným dažďom.
A v takomto nečase veľmi dobre padne niečo
strašidelné! Noc prichádza v tomto ročnom období skôr a dlhšie jej
trvá kým odíde. Pekne doma, v teple a útulnom prostredí, keď v celom
byte svieti len vaša nočná lampička, začítajme sa do literárnej klasiky, ktorú
každý pozná, ale zďaleka nie každý čítal.
Preslávená novela presláveného spisovateľa je už neoddeliteľnou súčasťou kultúry a popkultúry. Názov
diela už dávno zľudovel a bezpečne symbolizuje dvojtvárnosť človeka a ambivalenciu ľudskej podstaty.
Pán Hyde je synonymom temnejšej ľudskej stránky, a tiež varuje pred
možnosťou jej definitívneho víťazstva. Slovami Nietzscheho: "Keď hľadíš do
priepasti, aj priepasť hľadí do teba." Ja dodám, že keď pridlho pozeráš do
tmy, pohltí ťa, zabudneš ako vyzerá svetlo a prestaneš ho hľadať...
A tak sa bezúhonný, vážený, ctený, obľúbený doktor a
altruista Henry Jekyll mení v noci na odpudivého, skrz-naskrz zlého, až
démonického Edwarda Hyda. Vedie dvojitý život, ktorý kulminuje odpornou a
bezcitnou vraždou.
Za príčinou enormného úspechu tohto diela stojí prelomovo
spracovaná téma dvojakosti ľudskej povahy, večný svár medzi protipólnymi
zložkami - dobrom a zlom, ktoré v rôznom pomere obsahuje charakter každého z
nás. Je tu však aj varovanie, že ak sa človek pokúsi, namiesto získania harmónie a
zmierenia konfliktu, o ich vzájomné oddelenie, môže
dôjsť k drvivému víťazstvu jednej z nich, a nemusí to byť vždy tá pozitívna,
ktoré bude dominovať. Ak je ľudská povaha prirodzene dobrá, ako veria niektorí filozofi a teológovia, z každodenných skúseností môžeme vypozorovať, že má tendenciu skĺznuť pod vplyvom okolia a
vlastnej slabosti k zlému. Či už je príčina čisto biologická, metafyzická,
alebo naopak vyložene spirituálna, pôsobenie negatívnych síl, atavisticky
prítomných v ľudskej mysli, je neradno podceňovať. Ale azda ani tento
vážnejší, "spodný" tón, ktorý hovorí o konflikte božského a
démonického, ľudského a neľudského (viď. nápadný vlkolačí motív premeny a
zápasu človečieho a zvieracieho), by nezabezpečil novele takú popularitu, keby
nebola šikovne napísaná a precízne prepracovaná.
Autor, ktorý si spravil meno
výbornými dobrodružnými románmi (za všetky spomeňme aspoň Ostrov pokladov)
zabŕdol aj do ríše strašidelnej literatúry. A to nejedenkrát. Tento mysteriózny
príbeh je spomedzi nich najznámejším. Vo svojej dobe to bola modernizácia
gotického románu, dnes sa zas nedá v diele nevidieť vplyvného predchodcu
súčasných thrillerov. A teda jednoznačne aj praotca nemenej slávneho Blochovho
Psycha. Paralela s duševnou poruchou zvanou disociatívna porucha identity,
známa aj pod názvom syndróm rozdvojenej osobnosti, je očividná. Napriek tomu je
zrejmé, že spisovateľov zámer nebol takýto priamočiary, ale oveľa komplexnejší.
A hlbší, či ak chcete používať psychologický slovník, hlbinnejší. Na jednej
strane ponúka vedecké (možno skôr pavedecké) vysvetlenie, kedy má premenu
naporúdzi chémia (alebo snáď alchýmia?) na strane druhej, a k tomu sa prikláňa
smerovanie textu, je tu naznačená transcendentná problematika
duality ľudskej duše... večného zápasu dobra a zla v nás. A tu je prítomný
veľmi silný morálny apel, hrozba a varovanie v jednom, pretože (slovami doktora
Jekylla): "se mnou to dopadlo
stejně, jako to dopadá s většinou mých bližních: zvolil jsem si svou lepší
stránku, ale neměl jsem dostatek sil, abych se jí přidržel."
Teda pozor s čím si
zahrávate!Iba ak s touto knihou,
prinesie vám príjemné zimomriavky, a to sa oplatí!
Goran nikdy nevyrástol z kníh pre deti a mládež, v ktorých sa doslova vyžíva. Možno práve preto na neho najčastejšie môžete natrafiť práve v okolí kníh pre mládež na prízemí. Okrem toho je maniak do komiksu a aj veľký milovník poézie. Povráva sa dokonca, že udržuje priateľské kontakty s červíkom Pojinkom.
Komentáre
Zverejnenie komentára