Poézia sa všeobecne číta málo. Ale keď vydá zbierku básní váš dobrý priateľ a kolega, nemôžete ju
nechať ležať v polici. Vlastne ju vezmete ešte skôr ako sa do police dostane.
Cesta za horizont je už druhou básnickou zbierkou nášho Gorana. Prvou bola Albatros a drak, ktorú vydal pred dvoma rokmi. Už v nej ukázal svoju schopnosť tkať zo slov krásu. Ukázal, že poézia nie je len v jambickom pentametri, ale vo vnímaní sveta inými očami.
Túto svoju schopnosť si preniesol aj do svojej druhej knihy. Hoci ide o relatívne vážnu zbierku, charakter autora na vás jukne už z obálky. Veď kto iný ako Goran by si na obálku prial lietajúceho slona?
V Albatrosovi sa mi kvalita básní zdala striedavá - od obyčajne dobrých po geniálne. Cesta za horizont sa ustálila niekde medzi tým. A je to veľmi príjemné, vnímam to ako autorov posun, jeho "vypísanie".
Inšpirácia prírodou ukazuje, že nie všetky dobré básne musia byť o stratenej láske (hoci aj tieto témy sa v knihe dajú nájsť). A že v prírode človek ako v zrkadle uvidí sám seba.
O poézii sa nedá veľa písať, treba ju hlavne čítať a vnímať srdcom. Spoznať človeka, ktorý ju napísal. Objaviť seba v myšlienkach iného. Básne Gorana Lenča sú prístupné, ľudské a v svojej jednoduchosti hlboké. Lákajú vás čítať viac poézie. Písať viac poézie. Hľadať ju vo svete okolo seba.
PS: Goran, ďakujem(e) :)
Anička je knihovníčka so <3 na pravom mieste. Stará sa o dobrú reklamu knižnice všade, kam príde a nezaskočíte ju ani otázkou zameranou na španielsku literatúru, či Britský klub. Medzi jej záľuby patrí čítanie (veď sa to patrí), ale aj spoločenské hry, vedomostné kvízy, no a nezaostáva ani žehlenie.
PS: Varí výborne, hlavne cestoviny s paradajkovou omáčkou a sviečkovú :)
Cesta za horizont je už druhou básnickou zbierkou nášho Gorana. Prvou bola Albatros a drak, ktorú vydal pred dvoma rokmi. Už v nej ukázal svoju schopnosť tkať zo slov krásu. Ukázal, že poézia nie je len v jambickom pentametri, ale vo vnímaní sveta inými očami.
Túto svoju schopnosť si preniesol aj do svojej druhej knihy. Hoci ide o relatívne vážnu zbierku, charakter autora na vás jukne už z obálky. Veď kto iný ako Goran by si na obálku prial lietajúceho slona?
V Albatrosovi sa mi kvalita básní zdala striedavá - od obyčajne dobrých po geniálne. Cesta za horizont sa ustálila niekde medzi tým. A je to veľmi príjemné, vnímam to ako autorov posun, jeho "vypísanie".
Inšpirácia prírodou ukazuje, že nie všetky dobré básne musia byť o stratenej láske (hoci aj tieto témy sa v knihe dajú nájsť). A že v prírode človek ako v zrkadle uvidí sám seba.
O poézii sa nedá veľa písať, treba ju hlavne čítať a vnímať srdcom. Spoznať človeka, ktorý ju napísal. Objaviť seba v myšlienkach iného. Básne Gorana Lenča sú prístupné, ľudské a v svojej jednoduchosti hlboké. Lákajú vás čítať viac poézie. Písať viac poézie. Hľadať ju vo svete okolo seba.
PS: Goran, ďakujem(e) :)Anička je knihovníčka so <3 na pravom mieste. Stará sa o dobrú reklamu knižnice všade, kam príde a nezaskočíte ju ani otázkou zameranou na španielsku literatúru, či Britský klub. Medzi jej záľuby patrí čítanie (veď sa to patrí), ale aj spoločenské hry, vedomostné kvízy, no a nezaostáva ani žehlenie.
PS: Varí výborne, hlavne cestoviny s paradajkovou omáčkou a sviečkovú :)
Komentáre
Zverejnenie komentára