Preskočiť na hlavný obsah

Lode mŕtvych – Miloš Jesenský, Robert K. Leśniakiewicz

Aj vás tak fascinujú záhady ako mňa? A chceli by ste sa na jednu z najslávnejších záhad pozrieť bližšie? Samozrejme, z bezpečnej vzdialenosti vašich obývačiek. Táto recenzia je o knihe, ktorá sa snaží vyvrátiť alebo naopak potvrdiť historky o tajuplnom Bermudskom trojuholníku!

Mŕtvi nekladú otázky.
A nevedomosť umŕtvuje.
Pýtajte sa! Neustále. Samých seba rovnako ako druhých. Pretože ten, kto sa uspokojí s banálnymi konštatovaniami, namiesto skutočných odpovedí, zabíja v sebe tú najživšiu časť. Tou je detský úžas a večné okúzlenie svetom. Chceme vedieť ako, prečo a na prvom mieste – či vôbec! Je ľahšie mlčať, ale nezáujem je malá smrť. Ak v sebe necháme zomrieť to zvedavé dieťa, život stráca čaro. Záhady a tajomstvá sú kúzlom v nalinkovanom svete industriálnej spoločnosti. A ako by Jiménez povedal a Bradbury k tomu nadšene pritakal: ak vám dajú nalinkovaný papier, píšte naprieč. Takže pozor, táto mágia funguje, a preto, aby bola účinná v ňu dokonca nemusíte ani veriť. Jej zdrojom je, vekom ani pesimizmom, nedotknutá a nevyhasnutá túžba bádať a objavovať. A z tejto silnej túžby sa nerodí len rojčivé umenie, ale aj pragmatická veda. Preto by bola chyba obviniť záhadológov, aspoň toto skúsené autorské duo,  z romantizujúceho pobláznenia danou témou. A z toho, že odpoveď vlastne poznať ani nechcú, lebo ak by bola realistická a racionálna, snívaniu by bol koniec a preto sa radšej rozhodnú žiť v príťažlivom omyle. Avšak spoluautorský tandem Jesenský a Leśniakiewicz nemá strach prijať prirodzené vysvetlenia záhad, ba dokonca sa k nim aj prikláňajú. Avšak nevylučujú ani existenciu toho, čo, často úplne nesprávne, nazývame nadprirodzenom. A veru, aj to chce poriadnu dávku odvahy, hlavne keď stojíte proti väčšinovej názorovej opozícii.
Ak by sme mali byť presnejší, a praví hľadači pravdy naozaj musia stáť nohami pevne na zemi, hovorme v takých prípadoch radšej o neprirodzenom ako o nadprirodzenom, alebo ešte lepšie o nie  nie úplne bežnom, čiže o istých abnormalitách, či anomáliách. 
Od úvah sa ale posuňme k recenzii a zodpovedajme otázku “čo“.
Najnovšia kniha nášho plodného spisovateľa a záhadológa, pomerne obľúbeného medzi širšou čitateľskou verejnosťou, sa zameriava na fenomén Bermudského trojuholníka. Je to iste jedna z najvďačnejších a najpopulárnejších tém, po ktorej siahajú spisovatelia špekulatívnej literatúry. Nečakajme ale, že kniha je zložená z planých špekulácií. Ak sa už špekuluje, a to len poskromne, je to opäť iba preto, aby sa kládli otázky. A hľadali odpovede!
Veď autori skutočne hľadajú odpovede a nesnažia sa odbiť čitateľa obyčajným súčtom hypotéz. To, že sa ich neboja detailne rozobrať,  je naozaj aktom odvahy, pretože mnohé sú aspoň teoreticky pravdepodobné a prakticky všetky sú nevyvrátiteľné. Napriek tomu, aspoň z hľadiska pravdepodobnosti, je možné sa k niektorým primknúť viac ako k iným. Navyše na mnohé u nich sa viažu indície. A od nich je už len krôčik k nepriamym dôkazom. Pýtate sa na dôkazy? Pretože aj k nim sa dostaneme, a to i k takým, ktoré naozaj spĺňajú prísne dôkazné kritériá a nie je možné ich zameniť za fámy, anekdoty, alebo vyložene podvrhy.
Ani zarytý skeptik (inak, veľká vďaka aj za nich, lebo sú zárukou postojovej rovnováhy), nemôže autorskú dvojicu obviniť z mystifikácie. Celá výstavba knihy je preložená tou príslovečnou zdravou mierou skepsy. Dá sa skôr konštatovať, že Jesenský s Leśniakiewiczom vystupujú v úlohe vyvracačov moderných legiend. A okolo záhadných zmiznutí lodí či lietadiel na moriach veru vznikla špecifická a košatá rozprávačská tradícia. Je samozrejmosťou, že uholným kameňom tejto mytológie je senzačná literatúra, ktorej je ako maku.
Ale naozaj sa tento fenomén zakladá iba na nepodložených historkách a strašidelných príbehoch vyrastajúcich z dávnej námorníckej latiny? Má táto tradícia hlbšie korene? A to nielen také, čo siahajú hlbšie do minulosti, ale aj bližšie k pravde? Je naopak možné, že je to celé len nafúknutá bublina, ako niektorí tvrdia?
Vieme, že s výčitkou vyrábania falošných dôkazov sa občas úmyselne zamlčiavajú či prehliadajú výpovede, a to neraz i očitých svedkov! Je možné sa uspokojiť s výrokom omieľaným až s náboženským zápalom: veď na mnohých mieste dochádza k zdanlivo zvláštnym zmiznutiam, takže Bermudský trojuholník napokon nie je ničím výnimočný a je to len umelo vyrobená atrakcia...?
Autori nám ale ukazujú a dokazujú, že legenda má naozaj pravdivé jadro. Fenomén Bermudského trojuholníka je reálny. A nejedná sa o ojedinelú lokalitu na Zemi. V knihe nie sú opomenuté ani iné miesta, ktoré majú podobne zlovestnú povesť, hoci nedosahujú slávne neslávnu reputáciu predmetnej oblasti v Atlantiku.
Autori k téme pristupovali s takmer puntičkárskou systematickosťou, nad ktorou sa tají dych. To kvantum informácií a odkazov, ktoré získali a bolo nutné precediť cez sito triezveho uvažovania, je vskutku fenomenálne. Bez preháňania môžem konštatovať, že ide o najlepšie spracovanú publikáciu na danú tému, čo u nás vyšla. A neviem si dosť dobre predstaviť, že niečo ju len tak prekoná. Nie je to iba precízna syntéza prameňov, ktoré tomuto titulu predchádzali, ale môžeme hovoriť aj o kritickom štúdiu týchto prameňov. A čo viac, autori neváhajú zaujať stanovisko. Stanovisko, ktoré je podporené logikou a dôkazmi.
Odpovede sa pravdepodobne ukrývajú vo veľmocenskom súperení, ktoré dosiahlo svoj vrchol v období Studenej vojny. Natíska sa však záverečná otázka, ktorá sa zaoberá ďalším fenoménom, o ktorom sú niektorí presvedčení, že je úzko spätým so zmiznutiami na oceánoch, fenoménomUSO. Teda akýsi podmorský náprotivok ich oveľa slávnejších bratov pod skratkou UFO. Ani autentickosť tohto fenoménu autori nepopierajú. Tvrdia len, že ťažisko pozorovaní leží na interpretácii a prípadnej dezinterpretácií tohto ojedinelého javu.
To, že v sebe kniha snúbi napätie, aké by sme skôr čakali u thrilleru, so solídnou faktografiou a pritom neskĺzne k senzáciechtivosti, je naozaj obdivuhodné. Obsiahle a informáciami nabité kapitoly pozostávajúce z krátkych, hutných a úderných podkapitol pútavosť diela len zvyšujú. Ak si zoberieme atraktívne grafické spracovanie a špičkový dizajn knihy, dostaneme ozajstnú knižnú lahôdku pre dobrodruhov myslenia a hľadačov alternatívnej pravdy.

Goran nikdy nevyrástol z kníh pre deti a mládež, v ktorých sa doslova vyžíva. Možno práve preto na neho najčastejšie môžete natrafiť práve na mládežníckom oddelení (najvyššie poschodie). Okrem toho je maniak do komiksu a aj veľký milovník poézie. Povráva sa dokonca, že udržuje priateľské kontakty s červíkom Pojinkom.

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Bosorka, ktorá bola dobrá

Pojinko predstavuje seriál článkov: Zlatý fond detskej literatúry
Diel piaty: Bosorka, ktorá bola dobrá
Hneď na úvod vám položím otázku. Priťahujú vás čary a kúzla? Máte radi nadprirodzené bytosti z našich rozprávok a povestí? Ak ste odpovedali kladne, nasledujúca knižka je pre vás ako stvorená. Vlastne nie „ako“. Ona bola pre vás napísaná! Pre každého, kto má rád pekný príbeh s jemným humorom, milou a trochu tajomnou atmosférou a predovšetkým výrazným etickým posolstvom. Tak veru! Preto aj vy, ktorých čarodejná téma odrádza, nemajte predsudky, pristupujte ku knihe s otvorenou mysľou a srdcom. Na Malej bosorke niet ani kúsoček, ani zrniečko, ani smietka niečoho zlého či temného. Presne naopak, je to jedna z najkrajších a najobľúbenejších detských knižiek vôbec.
Takže, keď už vieme o akej knižke je reč, je nám aj jasné, kto bude hlavným hrdinom. Presnejšie hrdinkou. Ale prečo malá čarodejnica? Je azda zakrpatená? Trpí nejakou poruchou rastu? To nie, ale má sotva 127, slovom stodvadsaťsede…

Čitateľský challenge! ☺ alebo aj Čitateľská výzva!

Knižnica, v spolupráci s legendárnym knihomoľom - červíkom Pojinkom, si pre Vás prichystala supišnú akcošku! Trvá do konca augusta, pričom zlosovanie prebehne v septembri. A ak sa na vás usmeje šťastie, čaká Vás výhra. Perfišná a hodnotná knižka, ako inak!
Bližšie informácie dostanete na detskom úseku, priamo v knižnici. Tam nájdete aj prihlášky. Prezradím iba to, že stačí ku vybraným žánrom, ako je napríklad dobrodružná literatúra či sci-fi, uviesť názvy Vašich obľúbených titulov. A nezabudnite, nič za to nedáte, stačí sa len opýtať ☺. Ale pre každý prípad, tu je oficiálny text z letáčika/prihlášky:
Čitateľské leto Leto bez knihy je ako leto bez slnka ☺ Prázdniny už klopú na dvere. Ako ich strávite? Vonku je krásne a preto sa neskrývajte pred slnkom ako netopiere! Úplne by ste vybledli a boli chorľaví a neduživí ☺ Nezabudnite, že podľa najnovších výskumov je vitamín D účinnejšia ochrana proti upírom než cesnak ☺ Ale rozmýšľali ste nad tým, že niekedy bude aj pršať? Čo v takom prípade? Mi…

Ako sa takmer 50-tnička rozhodla čítať 50 odtieňov šedej v origináli

No, bolo to tak...50 odtieňov vtedy všade letelo a mne sa to nechcelo čítať. Nieže by som už nepotrebovala vedieť viac...no, ale predsa len, požičajte si 50 odtieňov šedej a vyzerajte pri tom seriózne!  A vtedy sa mi pri pulte dostala pod ruku táto kniha a pocítila som výzvu! Teda, aby bolo jasné – nie „obsahovú“ výzvu, ale proste výzvu angličtinára vo mne. Ja som totiž dieťa socializmu, ktoré sa celé roky borilo s ruštinou a 4 roky sa učilo hovoriť Bonjour.  Angličtina dlho predlho končila u mňa pri slovách I love you, ktoré sa ozývalo z väčšiny pesničiek. Až som si uvedomila, že iné slovo – globalizácia – si angličtinu privlastnilo a budem musieť na sebe zapracovať.  Takže – prišlo niekoľko rokov v jazykovej škole, I love you sa rozšírilo o ďalšie stovky slovíčok a keďže robím v knižnici, naše Britské centrum mi začalo pomáhať s angličtinou pomerne zábavne; vo fonde má totiž veľké množstvo prerozprávaných románov. Prečítala som si Janu Eyrovú, Doktora Živaga, napínavé detektívky, My …