Preskočiť na hlavný obsah

Janne Teller: Nič

Kniha Janne Teller, ktorá má len 125 strán, vyšla v 30 krajinách, predalo sa z nej viac ako 1,5 milióna výtlačkov, vyrobili z nej vyše 150 divadelných adaptácií, dokonca bola sfilmovaná a preklad do slovenčiny podporil Fond na podporu umenia, to sú myslím dosť presvedčivé kritéria na prečítanie si toho podľa mňa „severského filozofického trileru“.

Úplne s prehľadom mi vošla do kabelky a zobrala som ju so sebou na dlhšiu cestu autom, samozrejme som mala šoféra. Tešila som sa, ako mi prejde rýchlo cesta. No po 2 a 1/2 hodine som knižku zhltla a ďalšie dlhé hodiny som sa snažila „stráviť“, čo som práve prečítala a upratať si pocity, ktoré by som nazvala viac ako zmätočné.

Ruku na srdce, kto z nás si nikdy nepoložil otázku: Aký ma vlastne život zmysel? Každý sme sa už určite ocitli v situácií, keď nám niečo nevyšlo – v škole, v práci, vo vzťahoch. Mnohých z nás v živote postihla strata niečoho alebo niekoho, čo bolo pre nás dôležité a veľmi nás to ranilo. Vtedy sa otázka zmyslu života neústupčivo vtiera a dožaduje sa odpovede filozofa v nás.

A táto kniha je práve o zmysle života. Ale toto už nie sú len neškodné úvahy pri pohári vína s priateľmi, keď debatujeme o tom, kto sme a kam kráčame. Toto sa vryje pod kožu.

Žiak 7.A Pierre Anthon jedného dňa odišiel zo školy, vyliezol na slivku a vykrikoval z nej na ostatných:

„Na ničom nezáleží, pretože všetko sa začína len preto, aby to skončilo. V okamihu, keď ste sa narodili, začínate umierať. A tak je to so všetkým.“

Po týchto slovách som knihu aj na chvíľu odložila, lebo pesimistov je plný svet, všetci chcú mať všetko a byť šťastní, ale nevedia, že byť šťastný nie je trvalý stav, sú to len okamihy v živote, z ktorých sa máme tešiť. (aj to som niekde čítala:))

Predsa som knihu opäť otvorila a už som ju nepustila z ruky.

Spolužiaci sa rozhodli Pierra presvedčiť, že predsa len na niečom záleží a začali do opustenej píly znášať veci, ktoré boli pre každého z nich veľmi dôležité. Hmatateľný dôkaz je predsa presvedčivejší ako slová.

Kopa „vecí, na ktorých záleží“ začala rásť. Zahájil ju Dennis svojou milovanou zbierkou kníh, a keďže vedel, Sebastian má veľmi rád svoj rybársky prút, tak mu ho prikázal obetovať. A Sebastian vedel, že Richard zbožňuje svoju čiernu futbalovú loptu. A Richard vedel, že Laura stále nosí africké náušnice s papagájom. Pre každého z nich bola tá ich vec bytostne dôležitá a vzácna, a preto frustrované z jej straty, začali dávať príkazy na obetovanie čoraz temnejších a krutejších vecí. Oveľa krutejších.

A to už nebudem prezrádzať. V tejto časti knihy som už prestala vnímať okolie, ale priznám sa, veľakrát som knihu musela zatvoriť a predýchať to, čo som si práve prečítala. (Opäť som sa raz zamyslela nad tým, prečo sú severskí autori, takí krutí. Žijú v krajinách, o ktorých sa tvrdí, že sú tam najspokojnejší ľudia a napriek tomu toľko mrazivých a krutých scén.)

Presvedčia spolužiaci Pierra kopou „vecí, na ktorých záleží“? Nepoviem. Ale jedno prezradím. Táto kopa je veľká, veľmi zapácha a vytekajú z nej rôzne lepkavé a nechutné tekutiny aj ľudského pôvodu,a múzeum za ňu ponúka 3,6 milióna dolárov a zo spolužiakov sa stávajú nekontrolovateľní násilníci.

V tejto knihe zmysel života nenájdeme. Kniha je len odrazom súčasnosti a v hlavných hrdinoch - deťoch nastavuje obraz mnohých nevšímavých, chladných a krutých dospelých. Z mladých v podstate zločincov sa stávajú hrdinovia a mám pocit, že autorka takto kruto apeluje na benevolenciu a nevšímavosť rodičov voči svojim deťom.

Od knihy som čakala nejaký „pompéznejší záver“, ale napriek tomu si ju budem dlho pamätať. (Ale to, čo urobila rozprávačka Agnes príbehu na záver Pierrovi, by som urobila aj ja J. Takýto Pierrovia, ktorí si sedia na strome a okolo nich všetko „ľahne popolom“ si iné nezaslúžia.)

V roku 2022 bol podľa knihy Nič nakrútený film, ale viem, že ja ho vidieť nechcem. Alebo?!

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Peter Pan, chlapec, ktorý nechcel vyrásť

Pojinko predstavuje seriál článkov: Zlatý fond detskej literatúry Diel druhý:  Peter Pan, chlapec, ktorý nechcel vyrásť Uplynul mesiac a Pojinko je tu opäť, aby Vám predstavil ďalšiu svetoznámu knižnú klasiku. Ďalšia časť nášho seriálu je venovaná  Petrovi Panovi . Určite Vám niečo hovoria postavy Wendy, Stratení chlapci, kapitán Hák alebo víla Cililing . Ak náhodou nie, utekajte si prečítať knižku! Stojí za to. Ale, predsa len počkajte! Predtým si prečítajte tento článok, aby ste sa dozvedeli ako to s Petrom Panom vlastne bolo. Detstvo Petra Pana bolo dosť divoké.  Najskôr ušiel rodičom ešte z kolísky, lebo sa dopočul, že musí vyrásť, a to on nechcel. Mal v pláne navždy si užívať bezstarostné roky hier a zábavy. Navyše nemal rád príkazy a zákazy, a tak dal radšej prednosť slobode. Skamarátil sa s vílami (i keď mu často svojou dobiedzavosťou išli na nervy), šéfoval partii Stratených chlapcov; čo boli chlapci, ktorí boli priveľmi zvedaví a nezbední a vypadli z kočíkov

Rezervovať či odložiť? (To je otázka!)

Rezervácia a odloženie kníh sú služby určené na uľahčenie vašej návštevy u nás v knižnici. Chceli ste si prečítať konkrétnu knihu, no zistili ste, že je momentálne vypožičaná iným čitateľom? Pre tento prípad slúži rezervácia, kedy nebude mať čitateľ pred vami možnosť ďalšieho predĺženia výpožičnej doby. Alebo naopak, viete, že knihy, ktoré potrebujete sú dostupné v našich policiach, no nemáte čas ich hľadať? Toto je presne prípad kedy môžete využiť objednanie odloženia kníh do 24 hodín. Obe tieto služby majú určité podmienky, ktoré je treba dodržať, aby ste od nás odchádzali s úsmevom na tvári a knihami v taške. Tieto služby je možné využiť predovšetkým prostredníctvom nášho webového katalógu Carmen . REZERVÁCIA knihy nedostupná = momentálne vypožičaná kniha kniha bude pripravená až po vrátení predošlým čitateľom (nedá sa 100% garantovať či ju vráti načas) spoplatnené sumou 1,00€ / kniha *cena sa môže meniť podľa aktuálneho cenník knižnice je nutné počkať na e-mailové oznámenie dostu

Prečo skáčem - Higašida, Naoki

Čudný názov a výtvarne veľmi pekne riešená obálka majú predpoklad pritiahnuť čitateľa. Pomerne malý rozsah a krátke až kratučké kapitoly by nemali byť prekážkou, možno práve naopak. Ak si vás nezíska už samotný príbeh knihy, po prečítaní pár strán, ba pár riadkov jedinej stránky zistíte, že vás dielko pohltilo. Autorom je autista , ktorý mal v čase, kedy písal túto knihu len trinásť rokov. Prekvapilo ma, vzhľadom na jeho vek a jeho hendikep, ako veľmi pekne a pútavo je kniha napísaná. Chlapec si dal za cieľ priblížiť svet autistov svetu normálnych ľudí. Je ich svet pre normálneho človeka naozaj taký vzdialený, zvláštny a nepochopiteľný? A nie je to presne také i pre nich, keď pretočíme uhol pohľadu? Naozaj nie je možné nájsť prienik v týchto svetoch a dôjsť k porozumeniu?  Na toto všetko kniha prináša odpovede a pre bežného, do problematiky nezasväteného človeka prináša naozaj fascinujúce čítanie. Ukazuje nám autistov nie ako mimozemšťanov, ako nejakých Rain manov, ale ako síce sv