Spomienky neprikryje ticho

Veľká vlastenecká vojna je v plnom prúde, mužov je nedostatok, a tak i k obsluhe protileteckých kanónov a guľometov prijímajú ženy, ktoré na front prichádzajú ako dobrovoľníčky. Do zázemia však prenikne nepriateľ, ktorý má za cieľ vyhodiť do vzduchu strategicky dôležité koľaje. Proti dokonale vycvičenej početnej jednotke paragánov sa postaví päť žien a ich veliaci dôstojník. 

Päť žien, v niektorých prípadoch ešte dievčat, každá s vlastnými snami, každá s vlastnými bolesťami a radosťami, každá s iným dôvodom, ktorý ich vohnal do vojny. Ako sa však môže pätica žien – dievčat postaviť proti takému protivníkovi a nezlyhať? Každá z nich má totiž odhodlanie položiť aj vlastný život, a každá z nich si dobre uvedomuje, že v stávke nie je len ich individuálny život...

Známy rovnomenný film patrí medzi moje vôbec najobľúbenejšie. Skoro trojhodinový nezabudnuteľný výlet k protileteckej jednotke zloženej zo samých žien, a jedinému mužovi - veliteľovi, ktorý ich dostane na starosť, patrí k najsilnejším filmovým zážitkom, aké ma kedy postretli. Nemal som však pokoj, kým som si neprečítal predlohu, ktorej sa tak zdatne chopili sovietski filmári. 

Útla knižka obsahuje novelu, ktorá je vlastne od slova do slova, a od scény ku scéne dokonale sfilmovaná. Keď som to zistil, nijako ma to neodradilo, stále som si chcel porovnať rozprávacie postupy, ktoré vyplývajú z tak rozdielnych médií ako je film a kniha. A musím konštatovať, že kniha je rovnako dobrá. Či skôr, mal by som napísať, že film je rovnako skvelý? Na malom priestore sa toho stihne odohrať veľmi veľa a autorov bežný jazyk, nijak vycifrovaný, nijak vyumelkovaný, a hovorový štýl, ktorého sa verne drží, sa paradoxne ukáže byť tým najvhodnejším spôsobom, akým sa dajú podať veľké a hrdinské príbehy. 

Ak sa bojíte velikášskych a patetických fráz, kde sú všemožne vyskloňované slová ako komunizmus, Stalin či súdruh a súdružka, môžem vás ubezpečiť, že s ničím takým sa nestretnete. Ak zas máte strach, že budete mať čo dočinenia s ruskými supermanmi, pardon, superženami, tak aj v tomto sa mýlite. Nečíha na nás žiadne sovietske vydanie Ramba s červenou podprsenkou. Naopak, akcia je podaná skutočne realisticky, vidno, že spisovateľ mal bojové skúsenosti. V skutočnosti naozaj bojoval v Druhej svetovej vojne, narukoval už ako sedemnásťročný a istú dobu velil ženskej jednotke. S režisérom Stanislavom Rostockým, s ktorým ho spájalo priateľstvo, napísal scenár a dali tak vzniknúť filmu, v pozadí ktorého bola spoločná idea: vzdať hold ženským vojačkám. U režiséra to malo ešte aj iné, taktiež osobné rozmery, takto chcel splatiť dlh zo svojej mladosti, kedy sa zúčastnil bojov proti Nemcom. Vtedy mu život zachránila vojačka, ktorá ho raneného niekoľko kilometrov niesla a ťahala do bezpečia.

Ako kniha, tak i film sú nádherným, žiarivým príkladom hrdinstva sovietskeho človeka. Nevdojak som si spomenul na nápis na jednom z pamätníkov za mestom: Roky pominú za rokmi, po prachu nebude ani stopy, ale sláva o ruskom vojakovi bude pamiatkou svetu navždy.

Goran nikdy nevyrástol z kníh pre deti a mládež, v ktorých sa doslova vyžíva. Možno práve preto na neho najčastejšie môžete natrafiť práve v okolí kníh pre mládež na prízemí. Okrem toho je maniak do komiksu a aj veľký milovník poézie. Povráva sa dokonca, že udržuje priateľské kontakty s červíkom Pojinkom.