Nechceli by ste sa s partiou kamarátov vydať na výpravu
hodnú dávnych zálesákov? Čo tak napríklad splaviť neskrotnú rieku pretekajúcu
divočinou? Pokoriť drsnú prírodu, dokázať si, že som skutočný chlap, hoci som
len pohodlný mešťan v strednom veku a nič viac? Zvládnem to? Mám na
to? A čo v prípade, že sa stane niečo veľmi škaredé a zlé
a zapletiem sa s miestnymi primitívmi, ktorí usilujú o môj
život? Divočina plus ľudská zloba, nie je toho azda priveľa? Prežijem? Dokážem
zabiť, aby som prežil?!
Ako milovník kinematografie poznám jeden skvelý film, ktorý
sa touto otázkou zaoberá. Je to kultový a dobrý snímok, čo sa v tomto
ojedinelom prípade nevylučuje. Môže sa pochváliť hviezdnym obsadením, kvalitným
scenárom, réžiou talentovaného umelca menom John Boorman, nervy drásajúcou
akciou, surovosťou, ktorá nie je samoúčelná (to asi preto, že
ide o starší film z doby, kedy sa ešte nehralo tak na efekt ako dnes) a v neposlednom rade atmosférou. Ide o veľmi kvalitný a naturalistický
dobrodružný film o prežití v divočine.
Ale nie je to klasická
„žánrovka“, to nie. Obsahuje čosi hlbšie, a čosi veľmi znepokojujúce. Azda
práve to, ako dokáže sa vám film dokáže dostať pod kožu a tá zvláštna zlovestnosť, čo na vás dýcha z každej scény, robí film
výnimočným. Nominácie na zlatú sošku Oscara, teda Cenu akadémie, to dosvedčujú.
Netreba zabúdať, že tiež hovoríme o dobách, kedy táto cena niečo znamenala
a nebolo to iba o senzačnej šou...
Ale dosť
o filme! Teraz niečo o knihe. Pretože, ako to už býva, film
je nakrútený podľa knižnej predlohy. Keď som sa to dozvedel, srdce mi
zaplesalo, lebo hoci som milovníkom kinematografie, hlavne milujem knihy. Oddane a verne. Naďabil som na ňu v našom fonde
a neváhal som sa do nej pustiť a porovnať ju s filmom. To je
vždy ošemetná záležitosť. Kniha je iná a predsa veľmi podobná.
A nepodobná... Je dobrá?
Nuž, nemôžem povedať, že by bola tak vyvážene,
tak šikovne, tak precízne spracovaná ako jej adaptácia na strieborné plátno.
Nie, vadil mi autorov ťažkopádny sloh, vyvádzal ma z miery jeho zmätený
štýl. Možno je to prekladom? Možno zvláštnym uvažovaním umelca či nekonvenčným
vnímaním reality? Možno jeho záľubou v krkolomných opisoch? Nakoniec, niet
divu, bola to jeho románová prvotina. V próze nebol doma.
James Dickey bol
renomovaný a dekorovaný básnik, mimoriadne uznávaný v poetických
kruhoch. Bol už vo svojej dobe považovaný za jedného z najvýraznejších
amerických literátov, ktorí tvorili vo veršoch. Avšak v poézii, a to
ani v USA tých rokov, neboli peniaze, a preto sa rozhodol vyskúšať šťastie
aj s dlhšími riadkami. Niežeby bol mamonár, no ten príbeh mu už dlho ležal
v hlave, tak prečo nespojiť príjemné s užitočným, veď z niečoho
účty platiť treba... A takto to dopadne, keď sa básnik rozhodne napísať román. No zrodil sa bestseller! Po sfilmovaní sa predaj ešte znásobil.
Čo robí knihu tak fascinujúcou? Lebo fascinujúca vskutku je,
autor vie mimoriadne podmanivo podať akčné pasáže, hoci je ich tu len poskromne.
Ale v tom jej úspech netkvie. Autor uspel tam, kde mnohí zlyhajú, dokázal vás vtiahnuť do
deja omnoho fyzickejšie, než to dokážu i zdatnejší rozprávači. Ako, prečo? Sám
som si dlho kládol túto otázku, a nakoniec mi napadlo toto: Dickey sa
nesnažil vytvoriť ani dobrodružný príbeh, ani thriller, ani nič podobné,
jednoducho si kládol otázku, ako by uspel v krutých podmienkach, kde je v
stávke život. A prenesie to aj na vás. Vy sa nevtelíte do hlavného hrdinu,
vy si budete namiesto neho predstavovať seba. A to, či by ste uspeli.
Lenže úspech neznamená nič iné ako prežitie. Prežiť len tak-tak
a vyviaznuť s holým životom. Je toto úspech? Je to varovanie
modernému zjemnenému človeku. Hovorí nám – skús, ale nečuduj sa, ak budeš
musieť zaplatiť veľkú cenu. Ak prežiješ, zmeníš sa. K lepšiemu? Nie. Budeš
tvrdší, odolnejší, dopracuješ sa k tomu primálnemu a primárnemu.
Stane sa z teba lovec, pračlovek. Ale nie je azda toto prvotný a prirodzený stav? Nežijeme vlastne
v umelej bubline zvanom civilizácia? Nie je to vlastne veľký omyl? To, čo
ma na tejto knihe zaujalo najväčšmi je spôsob akým komunikuje s čitateľom.
Pokladá strašne nepríjemné otázky. Radšej na ne ani neodpovedajte. To, čo
poviete by vás totiž samých mohlo naľakať...
Goran nikdy nevyrástol z kníh pre deti a mládež, v ktorých sa doslova vyžíva. Možno práve preto na neho najčastejšie môžete natrafiť práve v okolí kníh pre mládež na prízemí. Okrem toho je maniak do komiksu a aj veľký milovník poézie. Povráva sa dokonca, že udržuje priateľské kontakty s červíkom Pojinkom.
Komentáre
Zverejnenie komentára