Knižnica spoza pultu

Dovoľte, aby som vám predstavil hlavného hrdinu tohto príbehu, je ním Den - súkromné očko, všetkými masťami mazaný detektív, ktorý má rovnako istý a pohotový úsudok, ako má istú i pohotovú ruku pri streľbe. S jedným prípadom lúpežnej vraždy si Den nevie rady, chýbajú akékoľvek dôkazy a vyšetrovanie uviazne na mŕtvom bode, navyše ho jeho starý priateľ poprosí o pomoc v nanajvýš chúlostivej situácii: na sídle v jeho statku straší. V istej diabolskej izbe, kde malo dôjsť k dávnemu zločinu sa dejú vskutku diabolské úkazy. Počuť odtiaľ zvuky, zjavujú sa tu zlovestné zelené oči, prízrak rozpráva démonickým hlasom, dokonca akási neviditeľná ruka zaútočí na účastníkov seansy. V takejto situácii sa Den rozhodne na istý čas opustiť Varšavu, aby prišiel celej tej desivej záhade na kĺb. Nebudem vám vyzrádzať či sa jedná o rýdzu detektívku, kde zdanie klame a zdanlivo nadprirodzené sa vysvetlí racionálne, ako trebárs v preslávenom prípade Sherlocka HolmesaPes baskervillský či Upír v Sussexe ale…

Ktorý chlapec by nesníval o tom, že sa ocitne spolu so svojimi rovesníkmi na tropickom ostrove bez dohľadu dospelých? Presne to sa prihodilo skupinke anglických školákov po havárii lietadla nad Tichým oceánom v románe Boh múch od držiteľa Nobelovej ceny Williama Goldinga (1911 – 1993).  Na ostrove je ako v raji: slnko svieti, voda láka… rozum však protagonistom velí predovšetkým prežiť plus vrátiť sa domov. Ich počiatočnú bezstarostnosť vystrieda nutnosť zabezpečiť si potravu, postaviť prístrešie a pripomenúť sa okolitému svetu. Ohľadom priorít a spôsobov ich dosahovania však medzi chlapcami nevládne konsenzus. V prostredí súperiacich vôlí sú malí hrdinovia (a spolu s nimi aj čitatelia) konfrontovaní s otázkou, ktorú vôbec nie je ľahké vyriešiť: Na akých princípoch vybudovať aspoň dočasne fungujúcu spoločnosť, ktorá im zaručí prežitie v lone prekrásnej a zároveň krutej prírody? Civilizácia a pudovosť zápasia v každom jednotlivcovi, boj o moc v skupine vrcholí a navyše sa na ich malo…

Túto knihu som si prečítala na odporúčanie kamaráta a i keď sa väčšinou pri čítaní nezhodneme, táto kniha sa nám páči obom. Príbeh sa začína na strednej škole Bayview, kde sa po škole ocitli piati veľmi rozdielni študenti. Všetci sú tu kvôli rovnakému priestupku – na hodine im zvonil telefón. Avšak každý z nich tvrdí, že zvoniaci telefón nie je ich a niekto im tieto telefóny strčil do batohov, lebo si z nich chcel vystreliť. Nachádza sa tu čistá jednotkárka Bronwyn, baseballová hviezda Cooper, kráska Addy, ktorá chodí s najpopulárnejším chalanom na škole, problémový študent Nate a Simon, autor webovej stránky s klebetami z celej školy. Simonova stránka je známa tým, že odhalí nepríjemné tajomstvá o každom študentovi, a zatiaľ sa ani raz nepomýlila. Zničila už mnoho párov, priateľstiev i dobrých reputácií, a spôsobila dokonca aj pokus o samovraždu. Každý, o kom sa na tejto stránke písalo, by sa najradšej Simona zbavil. Takže keď Simon dostane alergickú reakciu a následne zomrie, podoz…

Tých kníh o rodičovstve je nepreberné množstvo. Niektoré hovoria o tom, čo majú naše deti jesť, iné o tom, ako máme rozvíjať ich mozog, ďalšie vychovávajú nás rodičov. Sú knihy venované obdobiu vzdoru i tie, ktoré hovoria o detskom strachu. Ale čo ak by existovala kniha, ktorá ponúka len akési "základné princípy"? Nejaké základné kamene... V oddelení etiky (MDT* 17) som našla Manuál pre rodičov. Zaujala ma štítkom rod. výchova, ktorý nájdete nielen v pedagogike (MDT 37), ale aj v spomínanej etike, trochu v sociológii (MDT 316) a psychológii (MDT 15). Útla knižočka má zvláštny formát, je takmer štvorcová. Vnútri nájdete prehľadne členený text s milými ilustráciami ku každej kapitole. Autor Jacek Mycielski priznáva, že deti sú veľmi individuálne, ale tvrdí aj, že "existuje istý súbor pravidiel, ktorých platnosť sa vo väčšine prípadov potvrdí". Knihu písal ako rady pre sestru a tak sa aj číta... ako rady od dobrého priateľa. V každej kapitole ponúka možnosti, ako to …

Predstavte si (aj ja si to len predstavujem), že ste knihovníčka a strašne, ale strašne vám jedného dňa začne búchať srdce, až tak, že idete k lekárovi. Lekár najprv s hrôzou pozrie na vás a neveriaco krúti hlavou, že ešte s takým pulzom žijete. Schová fonendoskop, vytiahne injekciu a len tak mimochodom sa opýta, kde robíte. „V knižnici? Vy robíte v knižnici? A čo teda robíte tu? Pani, veď vy nemôžete mať stres, vy musíte byť zdravá!!“ Injekciu rýchlo zabalí späť a Vás pošle tiež späť, do práce.  Knihovník predsa nemá stres a teda nespĺňa najzákladnejšiua najpoužívanejšiu príčinu modernej choroby. „Nestresujte sa, pani!“, vám teda nemôže povedať, a tak za vami aspoň zakričí „A schudnite“! Prejdete si rukami po 55 kilovom tele a rozbehnete sa do práce, lebobeh je energeticky výdatnejší. Búšenie -nebúšenie, srdce - nesrdce, ak ste knihovníčka, nemôžete zomrieť na infarkt. A ak ste knihovníčka a navyše ste chudá, nestanoví vám diagnózu nik. Zomriete a lekári vám vhodia do truhly papieri…

Kniha Jednota filosofické zkušenosti vychádza zo série prednášok, ktoré Étienne Gilson (1884 – 1978) vyriekol na Harvarde v roku 1936. Francúzsky mysliteľ a historik filozofie v tomto diele dospieva k záveru, že metafyzika ako veda – podľa ideálov Platóna, Aristotela a Tomáša Akvinského – nie je ani v princípe nemožná, ani nie je vecou minulosti. Činí tak na základe dôkladnej analýzy a komparácie dejín filozofických skúmaní od vrcholného stredoveku po 20. storočie.
Gilson hľadá zákonitosti filozofického vývoja, nazýva ich „zákonmi vyvodenými z filozofickej skúsenosti“ a chápe ich ako trvalé pravidlá pre dosahovanie úspechov v metafyzickom bádaní.
Prierez dejinami filozofie v autorovom podaní ani zďaleka nepôsobí ako prechádzka ružovou záhradou. Dejiny myslenia sú dejinami zlyhaní metafyziky a následných prechodov k rôznym podobám skepticizmu. Metafyzika zákonite stroskotáva vždy, keď na jej miesto niektorý filozof dosadí jednu zo špeciálnych vied. Gilson tak uvádza na scénu termíny l…