Knižnica spoza pultu

Hľadáte zaujímavú novinku z kategórie oddychovej beletrie? Možno práve pre vás je nasledujúci román z pera slovenskej autorky, Denisy Martincovej, Šepot motýľov. Keď som sa obzerala po knihe, ktorú by som si prečítala, táto ma oslovila už na pohľad – obal je príjemný pre oko. Povedali mi: „Potom príďte povedať, aká bola. Aj nás veľmi láka prečítať si ju.“ Kniha nie je na čítanie náročná, do príbehu sa ponoríte okamžite, pretože je písaná pútavou formou. Zvládnete ju za pár popoludní alebo ako ja - za jedno poobedie. Ale to je asi výnimka. :) Príbeh je o mladej žene Simone, ktorá je zamestnaná v bližšie neznámom slovenskom periodiku ako redaktorka. Žije vo vážnom vzťahu. Myslí na budúcnosť, spoločnú domácnosť a rodinu. V práci vychádza najmä s kolegyňou Ninou, s ktorou ju spája nielen kancelária ale aj dravosť a túžba po téme reportáže, ktorá by sa dostávala na prvú stranu novín. Žije bežný, ničím nerušený život ale len do okamihu, kým nedostane telefonát, ktorý jej otočí život naruby.…

Pred nejakým časom nás v knižnici navštívil hovorca 5. pluku špeciálneho určenia. Sami sme nevedeli, čo máme od tohto stretnutia očakávať. Prišiel s ponukou prezentovať knihu, ktorú napísal bývalý branec Bohdan Cagáň o skúsenostiach z vojenskej služby, ktorú absolvoval práve v žilinských kasárňach.
Najskôr som si hovorila, že to určite nebude kniha pre mňa. Veď čo mám ja spoločné s vojakmi? Moja generácia už základnú vojenskú službu ani nezažila. Z detstva si síce ešte pamätám "civilkárov", ktorí sa kasárňam vyhli, ale inak o vojenčine neviem nič. Potom ale prišiel deň D, pred knižnicou zastavil obrnený transportér a ocitli sme sa v maskáčovom opare.
A tak som začala rozmýšľať. Ako to asi tí chlapci v uniformách prežívajú? Prečo sa pre také povolanie rozhodli? Kde berú odvahu skočiť z letiaceho vrtuľníku? Nemohla som odolať a knihu som si požičala a veru som ju aj prečítala za jedno popoludnie. Nebolo možné ju odložiť.
Autor popisuje, ako ho povolali (v podstate náhle), ako…

Určite má každý z vás tú svoju obľúbenú knihu, či dokonca celú knižnú sériu na ktorú nedá dopustiť. O mne je dávno známe, že som absolútny “potterhead” - teda ak to niekto ešte nepočul, tak sa označujú fanúšikovia série Harryho Pottera. Odkedy som vo svojich 12-tich rokoch prečítala prvú knihu ťahá sa to so mnou dodnes. Kým som študovala bolo mojim zvykom  vrátiť sa k týmto knihám každé leto a znovu si prečítať celý príbeh. Neskôr sa k pôvodným siedmym knihám začali pridáva ďalšie dodatkové knihy, či už o filmovom spracovaní, alebo aj rozšírenia knižných vydaní. Odkedy pracujem som si nenašla dostatok času prečítať všetko od začiatku do konca, avšak minulý rok som si zadovážila túto knižnú sériu aj v angličtine. Odvtedy som si pri každej možnej príležitosti vravela, že si na to konečne nájdem čas a prečítam ich všetky postupne. A poznáte to prišla jeseň a s ňou aj obdobie plné nielen krásny farebných listov, ale aj nepríjemných prechladnutí a iných chorôb. Aj ja som bola nútená zostať v…

O slovo sa hlási sychravá jeseň. Zozimilo sa, slnko sa len ťažko prediera cez šedý príkrov oblakov. Na mesto sadá hmla len sem-tam rozriedená studeným dažďom. A v takomto nečase veľmi dobre padne niečo strašidelné! Noc prichádza v tomto ročnom období skôr a dlhšie jej trvá kým odíde. Pekne doma, v teple a útulnom prostredí, keď v celom byte svieti len vaša nočná lampička, začítajme sa do literárnej klasiky, ktorú každý pozná, ale zďaleka nie každý čítal.
Preslávená novela presláveného spisovateľa je už neoddeliteľnou súčasťou kultúry a popkultúry. Názov diela už dávno zľudovel a bezpečne symbolizuje dvojtvárnosť človeka a ambivalenciu ľudskej podstaty. Pán Hyde je synonymom temnejšej ľudskej stránky, a tiež varuje pred možnosťou jej definitívneho víťazstva. Slovami Nietzscheho: "Keď hľadíš do priepasti, aj priepasť hľadí do teba." Ja dodám, že keď pridlho pozeráš do tmy, pohltí ťa, zabudneš ako vyzerá svetlo a prestaneš ho hľadať... A tak sa bezúhonný, vážený, ctený, obľúbený …

Toto silné spojenie koníčku a povolania sa deje rôznymi spôsobmi.  Napríklad sa knihovníčka túla po horách a v mysli si recituje Pozdravujem Vás lesy, hory...alebo zbadá rysa a hneď si v mysli vybavuje knihy o rysoch, ktoré v knižnici majú  (Rys a divá mačka v slovenských Karpatoch a vo svete, Rysavá jalovica, rysovanie...), zbadá jeleňa – Lovec jeleňov, Nevera po slovensky alebo aj séria o Svetových železniciach od Jiřího Jelena. Ale toto spojenie môže byť aj výsledkom toho, že knihovníčka organizuje túru alebo je organizátorom túry knižnica, v ktorej knihovníčka pracuje. No a mne sa toto pritrafilo poprvýkrát pred 6 rokmi, kedy „moja“ knižnica zorganizovala úvodný pamätný pochod na počesť (vtedy ešte nie) svätého Jána Pavla II. Knižnica vypracovala projekt, ktorého ústrednou postavou bol prvý pápež slovanského pôvodu a jednou z aktivít projektu sa stal spoločný slovensko-poľský výstup.  Viete, ja nie som žiadny top horský borec. Občas sa mi stalo, že sa moja noha dotkla vrcholu nej…

Pojinko má veľmi rád niektoré básne Sylvie Plathovej. Ani vo sne by ho však nenapadlo, že táto rešpektovaná poetka napísala niečo pre deti. Veľmi ma teda zaskočilo, keď som na knižku Čarovný oblek Maxa Nixa naďabil pri svojom kniho-snorení. Už ma ale neprekvapilo, aká dobrá kniha to je! Tak aká je teda presne? Ako veľmi dobrá? Veľmi! Autorka poézie sa nezaprie, text je veru krásne poetický a krásne rozprávkový. A posledný, tretí (sú tu presne tri rôzne príbehy) je veršovaný. Je to vlastne dlhšia báseň. Tak správne milá, a tak správne vtipná! A skutočne literárne hodnotná. Určite zaujme aj malého čitateľa, ktorý nie je až takým milovníkom poézie ako je Pojinko. Ostatné dva príbehy sú tiež kúzelné. A Pojinko sa veľmi potešil, keď okrem toho, že sú výborne napísané, majú aj peknú pointu. Som ozaj potešený, že sa tieto texty našli v autorkinej pozostalosti a mohli byť vydané pekne spolu. Sú to akési malé zapadnuté perličky detskej literatúry. Nože, priložte ruku k dielu a poďte tento pokladí…