Projekt Erasmus+ v Dánsku bol o veľa veciach. Bol o súdržnosti, o iniciatíve, o komunikácii. Bol o komunite a nesúhlase. Bol o stratégii, o vôli, o aktivizme. Erasmus+ v Dánsku bol o demokracii.
Hlavný pilier tejto mobility bol kurz s názvom Democracy Fitness (Demokratický fitnes) odohrávajúci sa v Democracy Garage (Demokratická garáž) v Kodani. Pol hodinu autobusom od farebného centra stoja na nevýraznej ulici dve malé, biele budovy. Vyčnievajú z radu stojanmi na bicykle, zeleňou v drevených kvetináčoch a farebnými vlajočkami, ktoré medzi nimi tancujú v severskom vetre. Za vlajočkami sa skrýva dvor so stolmi, pri ktorých mladí ľudia popíjajú kávu a ako slnečnice obracajú bledé tváre za každým lúčom, ktorý sa odváži vykuknúť z mäkkého bezpečia oblakov.
Bezpečie.
Tak sa dá opísať atmosféra v Democracy Garage. Možno nie mäkké ako obláčiky či teplé ako ranná káva – bezpečie vybojované, úmyselné a stále ohrozované. A predsa len bezpečie.
Víta nás Rose, blonďavá a v krátkych rukávoch, Rose, ktorá bude našou osobnou trénerkou zameranou na svaly demokracie.
Tím nezávislých odborníkov na demokraciu a participáciu, We Do Democracy (Robíme demokraciu), sa v roku 2020 presťahoval do bývalých industriálnych priestorov, ktoré nazvali Democracy Garage. Cieľom tejto garáže je byť komunitným centrom a dielňou, ktorá sprostredkováva priestor na vymýšľanie, vyvíjanie a inovovanie demokratickej konverzácie. Konverzácie, ktorú treba cvičiť a trénovať tak, ako naše svaly v tele. Tých máme okolo 640. Pri vyvíjaní kurzu Democracy Fitness odborníci identifikovali svalov desať.
Aktívne počúvanie. Aktivista. Postoj. Kompromis. Odvaha. Zvedavosť. Nesúhlas. Empatia. Mobilizácia. Verbálne sebavedomie. Toto sú oni.
Počas nášho pobytu v Dánsku sme sa podrobne dozvedeli o štyroch svaloch, ktoré sme cvičili rôznymi aktivitami. Rose nám predstavila aktívne počúvanie a odvahu, zatiaľ čo knižnica Dokk1 situovaná v Aarhuse s nami trénovala nesúhlas a mobilizáciu. Pri druhých dvoch som veľmi ocenila, aké boli živé, dynamické a veselé. Rose nám naopak vybrala aktivity, ktoré boli pokojné, statické. Pri nich som zas ocenila schopnosť spomaliť a zamyslieť sa. Boli pri nich použité časti autogénneho tréningu či psychologické metódy uzemňovania, ktoré slúžia ako skvelé mechanizmy vyrovnávania sa s úzkosťou. Tak, ako sa pred cvičením tela musíme ponaťahovať, uzemňovaním sme sa dostali von z našej hlavy, aby sme sa mohli skutočne ponoriť do workshopu a načúvania druhým.
Celý kurz a myšlienka kreatívnych rozhovorov o demokracii mňa a náš tím skutočne nadchli. Samozrejme, v Dánsku sa o demokracii hovorí ľahko (alebo aspoň ľahšie než tu). V jednej knižnici nám medzi rečou prezradili, že demokratické rozhodovanie si deti u nich trénujú už od škôlky, kedy napríklad sedia v kruhu a spoločne sa rozhodujú, aké by mali byť ďalší týždeň obedy. Aj preto sa mi páči, ako je kurz Democracy Fitness nastavený. Aktivity sa dajú voľne pretvárať a obmieňať podľa toho, s kým ich chceme trénovať. So žiakmi základnej školy by sme sa určite nerozprávali o komunálnych voľbách, no mohli by sme ich učiť o tom, ako počúvať a neodsudzovať názory spolužiakov, ak nie sú totožné s našimi. Každý sval sa dá trénovať inak a predsa tak, aby v nejakom spektre trénoval demokraciu.
V krásnej už spomínanej knižnici Dokk1 sa snažili demokraciu definovať. Dospeli k tomu, že demokracia nie je len forma vlády, v ktorej sa uplatňujú isté zákony, práva a povinnosti. Inšpirovali sa filozofom Halom Kochom, ktorý demokraciu bral ako konverzáciu, ako zmýšľanie, ako boj, ktorý pretrváva. Demokracia je založená na hodnotách, ktoré máme ako knižnice povinnosť ochraňovať a napĺňať. Demokracia je výzvou a knižnica má výzvy prijímať.
Mobilitou a návštevou niekoľkých knižníc v slanom, tehlovom Dánsku sme sa utvrdili v tom, že knižnicu rozvíjať na komunitné centrum je správnym krokom. Otváraním našich priestorov akejkoľvek skupine ľudí, ktorá sa chce stretnúť, otvárame priestor aj komunikácii a konverzácii. Otvárame priestor informáciám, myšlienkam, činom. Knižnica je otvorená akémukoľvek človeku, ktorý chce čítať, vzdelávať sa, či len jednoducho niekam patriť a cítiť sa bezpečne.
Nakoniec by som sa chcela veľmi poďakovať dvom členkám nášho tímu, ktoré sa zúčastnili dánskej mobility ako „verejnosť“. Teší ma, že aj naši čitatelia majú možnosť navštíviť knižnice v iných krajinách a rozprávať sa s nami o zmenách, ktoré by v našej knižnici uvítali. Taktiež dúfam, že ich to inšpiruje k väčšej participácii. Je to ešte ďaleký sen, no veľmi chceme, aby si ľudia naše priestory zapožičiavali na spoločné stretnutia, kluby či aktivity, ktoré im nedokážeme poskytnúť. Aby mali iniciatívu, cítili súdržnosť a najmä aby spolu komunikovali.
Emma

Komentáre
Zverejnenie komentára