Názov knihy by sa dal preložiť ako "Bez Teba, niet nás". Je to verš piesne k vodcovi, ktorá sa podľa autorky Suki Kim často ozývala chodbami univerzity, na ktorú prišla učiť. Táto univerzita v Pchjongjangu vzdeláva synov vládnucej triedy - mladí muži si užívajú privilégiá, ktoré vo svetle západného sveta pôsobia skromne. Autorka je etnická Kórejka, ktorá sa do Severnej Kórey dostala ako učiteľka angličtiny, súčasť kresťanskej misie. Sama však kresťanka nie je. Svoje myšlienky tak musí ukrývať nielen pred režimom a svojimi študentami, ale aj pred svojimi kolegami. Svojich študentov má však veľmi rada, oslovuje ich mladí džentlmeni a v knihe uvažuje nad tým, aký iný by bol ich život na inom mieste. Opisuje aj ich spoločné hodiny, či obedy, premýšľa, čo im ešte môže povedať a čo ich v budúcnosti môže ohroziť. Kniha je iným opisom situácie v Severnej Kórey. Ostatné knihy, ktoré som na túto tému čítala boli zvyčajne príbehy utečencov, ktorí nezvládli tvrdý život chudoby v regióno...