Kniha ponúka náhľad do života rockového hudobníka, ktorý sa
ním vôbec nemusel stať. Alebo nie? Každý hudobník predsa potrebuje v prvom
rade nástroj. Dave Grohl nemal bicie, ale paličkami mlátil vankúše
v detskej izbe. Asi je to teda pravda, že kto chce, spôsoby si nájde. Vlastne
Dave podľa svojich slov hudbe utiecť nemohol. Sprevádzala ho celý život. Do
kapely Scream sa dostal takmer náhodou, no jeho talent a hodiny hrania
popri hudobných legendách tej doby ho doviedli až do Nirvany.
Dave však v knihe nehovorí len o hudbe. Hovorí
o svojej prvej láske, o svojich nekonečných zraneniach,
o priateľstvách a vlastnej rodine... No všetky tieto zážitky sú akosi
prepojené piesňami, melódiou alebo kapelou, v ktorej práve hral. Jeho
život je napísaný nielen pod notovou osnovou, ale priamo na nej.
Z knihy cítiť autenticitu autora. Ak cíti potrebu
kričať, text kričí s ním. Dave slobodne hovorí o nadšení zo stretávania svojich
idolov a akosi vieme, že rovnako chápe aj vlastných fanúšikov. Príbeh nie
je chronologický, je pospájaný zo spomienok tak, ako sa mu viažu
k jednotlivým témam. Toto ma prekvapilo a v istom momente som si
nebola istá, koľko má spevák vlastne detí, keďže na narodenie jednej dcéry
spomína v dvoch rôznych kapitolách.
Rozprávač sa čítal
veľmi dobre. Myslím, že hoci by ste život autora detailne poznali
z časopisov, jeho vlastný pohľad na život, ktorý doteraz prežil je nový.
Mne samej dala kniha kontext k už spomínanému koncertu. Zdalo sa mi, že
počujem ozvenu bolesti zo straty iného člena inej kapely, v ktorej spevák
ešte bol bubeníkom. Zároveň som však videla jeho radosť z hudby
a tešila som sa z toho, ako ďalší človek objavil svoje miesto vo
svete.
Komentáre
Zverejnenie komentára