Už na prvý pohľad sa mi zapáčila jej obálka, a keď som na zadnej strane videla, o čom je, vedela som, že si ju musím prečítať. Knihy sa tu totiž opisujú ako magické predmety, ktoré dokážu zviazať vaše spomienky tak, že si ich nebudete vôbec pamätať. Je úplne jedno či je vaša spomienka smutná, bolestivá či dokonca temná, vy ste od nej naveky oslobodení. A práve toto je poslaním viazačov - vybrať z vašej mysle všetko, čo sa k danej spomienke viaže a „vašu“ knihu uchovať v bezpečí.
Rozprávačom príbehu je Emmet, ktorému rodičia jedného večera po práci na poli oznámia, že si ho za svojho učňa vybrala viazačka Seredith. A napriek tomu, že oni knihy nenávidia, s touto voľbou súhlasia. Emmet sa teda presťahuje ku nej do domčeka uprostred močarísk a pomaly si na svoj nový život začína zvykať až kým mu objav knihy s jeho vlastným menom neobráti život na ruby. Veľmi rada by som vám povedala viac, no bojím sa, že by som prezradila priveľa.
Príbeh je zaujímavý, často nepredvídateľný a číta sa veľmi dobre (ja osobne som sa od knihy nemohla odtrhnúť a to až tak, že som ju čítala do 3:30 len aby som ju dočítala do konca a to som ráno musela vstať na siedmu do práce...) Okrem pútavého deja mi táto kniha dala aj mnoho námetov na premýšľanie : Bola by som ochotná a schopná vzdať sa čo i len malinkej spomienky na niečo nepríjemné? A ak áno, bola by som to potom stále ja? Predsa každý jeden okamih nášho života nás robí tými, kým sme. A ak by som sa nechala zviazať a neskôr objavila svoju knihu, chcela by som vedieť čo som tak zúfalo túžila zabudnúť? Našla by som odvahu odkryť pravdu, ktorá by určite bola nepríjemná a bolestivá? A ak by som mala predpoklady na viazačstvo, dokázala by som počúvať spomienky, na ktoré chcú ľudia zabudnúť bez toho, aby som ich odsudzovala?
Komentáre
Zverejnenie komentára