Preskočiť na hlavný obsah

Predstavte si...

Predstavte si (aj ja si to len predstavujem), že ste knihovníčka a strašne, ale strašne vám jedného dňa začne búchať srdce, až tak, že idete k lekárovi. Lekár najprv s hrôzou pozrie na vás a neveriaco krúti hlavou, že ešte s takým pulzom žijete. Schová fonendoskop, vytiahne injekciu a len tak mimochodom sa opýta, kde robíte. „V knižnici? Vy robíte v knižnici? A čo teda robíte tu? Pani, veď vy nemôžete mať stres, vy musíte byť zdravá!!“  Injekciu rýchlo zabalí späť a Vás pošle tiež späť, do práce. 
Knihovník predsa nemá stres a teda nespĺňa najzákladnejšiu  a najpoužívanejšiu príčinu modernej choroby. „Nestresujte sa, pani!“, vám teda nemôže povedať, a tak za vami aspoň zakričí „A schudnite“! Prejdete si rukami po 55 kilovom tele a rozbehnete sa do práce, lebo beh je energeticky výdatnejší. Búšenie -nebúšenie, srdce - nesrdce, ak ste knihovníčka, nemôžete zomrieť na infarkt. A ak ste knihovníčka a navyše ste chudá, nestanoví vám diagnózu nik. Zomriete a lekári vám vhodia do truhly papierik pre sociálku, že od 1-ho ste práceschopná. Preto som začala aspoň viac jesť, nech mi majú čo vypísať do príslušnej kolónky. Ujedla sa k smrti.
Tomu sa hovorí stereotypná predstava. Knihovník počas práce číta a čítanie je jeho jediná práca. Ako sa predstava  ešte prejavuje? Všetci knihovníci to poznajú. Napríklad otázkou: „A ty, Zuzka, kde robíš? V knižnici? Jeeeej, aj ja by som chcela! Vieš, taká som už unavená z tých deciek, potrebovala by som si oddýchnuť“... Zuzka si len naprázdno preglgne a snaží sa upokojiť z práce búchajúce srdce. Alebo: „Viete, moju manželku prepustili, robila celý život v xx a teraz je bez práce. U vás by to už nejako vydržala do dôchodku, vždy tak rada čítala.“ Však áno, vydržala a určite by mohli zrušiť aj dôchodkový strop, veď  je jedno, či oddychuje na záhrade alebo za výpožičným pultom. Ale čo som týmto chcela povedať? Prosím Vás, nechcite ísť všetci (ne)pracovať do knižnice, my tu tiež pracujeme! Naozaj! A samozrejme, že knihovníci čítajú. Pre seba, ale aj  p r e  v á s!!! 
Však si predstavte knihovníka, ktorého sa opýtate „Máte Dom v stráni?“ a on sa na Vás zarazene pozrie, že býva celý život v paneláku! „Máte Pole neorané?“ Zlostne sa otočí, lebo jeho záhrada bola v Záhradkári označená ako Top 1. „Máte niečo o voľnočasových aktivitách seniorov?“ Jasné, Starec a more! „A niečo pre nich z psychológie?“ Storočný starček, ktorý vyliezol z okna a zmizol. No mohol to urobiť bez nejakej psychickej traumy?... Milí neknihovníci,  toto by ste chceli???
Knihovník musí poznať tovar, ktorý odporúča. Musí čítať. Ale kedy číta? Väčšinou doma, a vlastne všade, lebo knihy miluje. Kniha je na piedestáli jeho života postavená vysoko, a tak ho sprevádza od malička a až za zastropovaný dôchodok. Čiže, práca v knižnici nerovná sa čítanie v knižnici a práca moderného knihovníka nie je len o čítaní. Knižnica je komunitným centrom, kde sa stretávajú rôzne skupiny ľudí s rôznymi záujmami. Knihovník musí vedieť pre nich vyhľadať informácie v databázach, pripraviť s nimi výstavu, odmoderovať besedu o špeciálnej téme, zabaviť skupinu detí alebo celý kolektív pripraveným a náročným programom, napísať dobrý projekt, pomôcť s prácou na počítači, poskytnúť dokumenty v angličtine, atď, atď. Je toho veľa a samozrejme, nie každý knihovník je pre všetko, ale žiadny by vystačil len s čítaním.
To som napísala len tak, na obranu knihovníkov (a teda aj seba) a knihovníkovho širokého – občas rozbúšeného – srdca. Ale ak vás toto neodvrátilo od stereotypnej predstavy práce knihovníka, dajte si so mnou aspoň rezeň. Na niečo predsa zomrieť musíme...

Zuzku čitatelia nestretávajú často. Pracuje v kancelárii na metodickom oddelení a tak ju môžete stretnúť iba jednu sobotu v mesiaci. Nepohrdne však žiadnym podujatím pre deti, či dospelých a robí aj trénerku pamäti. Má rada dobrú literatúru a našu knižnicu.

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Ako si požičať e-knihu z katalógu Krajskej knižnice v Žiline?

Aby ste si mohli vypožičať elektronickú knihu je nutné uviesť pri registrácii v knižnici vašu e-mailovú adresu.
Následnej je nutné zaregistrovať sa na partnerskej stránke www.ereading.cz. Pri registrácii je potrebné zadať rovnakú e-mailovú adresu, akú máte uvedenú v konte v knižnici.


Ak plánujete využívať požičiavanie e-kníh častejšie, odporúčame vám nainštalovať si do zariadenia s operačným systémom Android alebo iOS aplikáciu eReading. Vďaka nej budete mať vždy vaše e-knihy, vypožičané prostredníctvom knižnice, na rovnakom mieste.

Pre samotné vypožičanie e-knihy sa prihláste do svojho konta v online katalógu knižnice. V pravom hornom rohu nájdete tabuľku na prihlásenie. Prihlásite sa pomocou čísla preukazu (čiarový kód) a hesla v tvare RRMMDD (dátum narodenia, ak ste si ho nenastavili inak). Vyhľadajte si e-knihu prostredníctvom knižničného katalógu. Stačí do vyhľadávacieho poľa zadať slovo: ereading, a zobrazí sa vám celá ponuka elektronických kníh.

Peter Pan, chlapec, ktorý nechcel vyrásť

Pojinko predstavuje seriál článkov: Zlatý fond detskej literatúry
Diel druhý: Peter Pan, chlapec, ktorý nechcel vyrásť
Uplynul mesiac a Pojinko je tu opäť, aby Vám predstavil ďalšiu svetoznámu knižnú klasiku. Ďalšia časť nášho seriálu je venovaná Petrovi Panovi.
Určite Vám niečo hovoria postavy Wendy, Stratení chlapci, kapitán Hák alebo víla Cililing. Ak náhodou nie, utekajte si prečítať knižku! Stojí za to. Ale predsa len počkajte! Predtým si prečítajte tento článok, aby ste sa dozvedeli ako to s Petrom Panom vlastne bolo.

Detstvo Petra Pana bolo dosť divoké. Najskôr ušiel rodičom ešte z kolísky, lebo sa dopočul, že musí vyrásť, a to on nechcel. Mal v pláne navždy si užívať bezstarostné roky hier a zábavy. Navyše nemal rád príkazy a zákazy, a tak dal radšej prednosť slobode. Skamarátil sa s vílami (i keď mu často svojou dobiedzavosťou išli na nervy), šéfoval partii Stratených chlapcov; čo boli chlapci, ktorí boli priveľmi zvedaví a nezbední a vypadli z kočíkov (dievčatá sú vzorné, ony ni…

FESER, Edward - Aquinas: a beginner‘s guide

Čítali ste už texty sv. Tomáša Akvinského? Znie vaša odpoveď „áno“? No ak nie ste génius alebo ste nepodľahli zákernému dojmu, že v nich určite správne chápete všetko, o čom ste presvedčení, že to správne chápete, mohol byť výsledkom vašej čitateľskej námahy pocit, že to bol tvrdý oriešok. Možno máte takú skúsenosť s iným autorom. Ak ste napriek nie celkom úspešnej snahe o vec nestratili záujem, určite radi siahnete po nejakom úvode do myšlienkového sveta daného autora. A najradšej po takom, ktorý bude nabitý informáciami, čo najzrozumiteľnejší, občas vtipný a pôjde veci priamo na koreň. V prípade sv. Tomáša je presne takým úvodom, podľa nejedného čitateľa, práve táto publikácia. Prostredníctvom knihy amerického filozofa Edwarda Fesera sa môžu s Tomášom samozrejme zoznámiť aj tí, ktorí ho nečítali. Slovo „začiatočník“ v podnázve knihy by sme však nemali chápať tak, že z ponúknutého výkladu Tomášove myšlienky každý hneď a bez námahy pochopí. V žiadnom prípade totiž nejde o oddychové č…