Preskočiť na hlavný obsah

Nathan Filer: Šok z pádu


Šok z pádu môže byť pre nepripraveného čitateľa naozaj šokom. Ale v pozitívnom slova zmysle. Veď aj na pacienta môže pozitívne zapôsobiť terapia šokom. Ale prečo to spomínam? Niežeby som čitateľov porovnával s pacientami, aj keď každý knihomoľ je tak trochu diagnózou (samozrejme diagnózou pozitívnou), ale hlavný hrdina románu trpí psychickou chorobou. Chorobou, ktorá je veľmi vážna a bohužiaľ vôbec nie zriedkavá tak ako si verejnosť často myslí. Tá choroba je schizofrénia... Zďaleka nie každý deň máme možnosť pozrieť sa na svet očami takéhoto človeka. A kedy že sa nám už len naskytne možnosť pozrieť sa za jeho oči? Poodchýliť bránu a nazrieť do jeho mysle? Nie do mysle, do duše takto postihnutého a trpiaceho človeka? Pretože hrdina rozpráva svoj príbeh a celý sa nám otvorí. Ale napriek vážnej, dalo by sa povedať tragickej téme, je na knihe niečo pozitívne. A to ma veľmi oslovilo. Nie, autor situáciu nezľahčuje a nič neuľahčuje ani svojmu hrdinovi, ale z riadkov i priamo osoby hlavného protagonistu sála čosi natoľko ľudské a milé, že sa do deja rýchlo ponoríte a príliš neskoro si dokážete uvedomiť, že do jeho postavy ste sa úplne vcítili. A jeho choroba nebude pritom vôbec prekážkou. A navyše: vôbec vám to nebude vadiť. Autor búra predsudky a stereotypy, ktoré obklopujú ľudí s duševnými poruchami. Súcit; to je jedna z najúžasnejších devíz knihy. A veru nebude to posledný raz, čo na knihe nájdete niečo pozitívne. Ja som to zázračné slovko vyskloňoval pri čítaní veľakrát. Podobný námet sa vyložene ponúka na spracovanie v štýle akejsi novodobej srdcervúcej antickej drámy, ale hoci vlastne román aj taký svojou podstatou je, jeho vyznenie a atmosféra hovoria o niečom rozdielnom, opačnom. Pod povrchom a nad povrchom vecí, pod a nad dianím nešťastných udalostí v živote, popod a za krehkým a kazovým labyrintom mozgu so všetkými svojimi zákutiami a chemickými nerovnováhami, sa skrýva ľudské teplo, nádej a láska. A to je malý zázrak.

Takým malým zázrakom je napokon aj táto kniha. Nenadarmo získala cenu Costa, ktorá sa v rámci britskej a írskej literatúry teší nemalej prestíži. Na prvotinu to nie je vôbec zlé. Ach, áno, toto je autorove prvé publikované dielo. A na margo toho sa patrí spomenúť, že román bol ocenený tiež ako najlepší debut roku. Ale kým bol Nathan Filer než začal písať a stal sa spisovateľom? – vŕtalo mi v hlave. A keď som sa dozvedel, že zdravotnou sestrou, pardón, bratom na psychiatrii, alebo viete čo, nechajme to tak a ostaňme radšej pri označení zdravotník, bolo mi to jasné. Tá kniha je písaná tak zasvätene až musí byť každému zrejmé, že autor bol priamo pri zdroji a duševne chorých pacientov poznal osobne. A dodajme aj to, že toto je našťastie ten lepší prípad, lebo chvíľu som mal obavy či nepíše z vlastnej bytostnej skúsenosti alebo nemá niekoho takého v rodine. Bude klišé, keď napíšem, že román je sondou do rozmýšľania a vnímania narušenej mysle, ale bude to pravda.

Tu však musím zdôrazniť, že protagonista je sympatický mladý muž s dobrými aj zlými vlastnosťami ako každý iný, len vážnejšími a špecifickejšími trápeniami, než má väčšina populácie. Nečaká na nás žiaden vyšinutí šialenec ako vystrihnutý z béčkového thrilleru, naopak, aj zarytý moralizátor by musel uznať, že náš Matthew (nevyjadrujme sa už o ňom ďalej anonymne) je dobrým človekom. To je ďalším veľkým plusom knihy. Odstránenie anonymity a stigmatizácie pomenovaním a priblížením. Ak si dokážeme uvedomiť, že schizofrenik je bežný človek ako my, so svojimi radosťami a starosťami, len ešte s problémom navyše, kniha splnila svoj účel.

Ale nebojte, bude vás aj baviť. Je totiž napísaná pútavo a nekonvenčne. Už len odlišné vnímanie Matthewa, ktorý sa naviac ukazuje ako šikovný rozprávač, ju vyčleňuje z šedého priemeru. K tomu si pridajte fragmentárnu výstavbu a nechronologické napredovanie deja ktorý sa rôzne prelína, krúti a zvíja ako riečny prúd v perejách a taktiež zaujímavé grafické členenie textu, a dostanete tak dielo, ktoré vám pripraví šok bez pádu.


Goran nikdy nevyrástol z kníh pre deti a mládež, v ktorých sa doslova vyžíva. Možno práve preto na neho najčastejšie môžete natrafiť práve v okolí kníh pre mládež na prízemí. Okrem toho je maniak do komiksu a aj veľký milovník poézie. Povráva sa dokonca, že udržuje priateľské kontakty s červíkom Pojinkom.

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Ako si požičať e-knihu z katalógu Krajskej knižnice v Žiline?

Aby ste si mohli vypožičať elektronickú knihu je nutné uviesť pri registrácii v knižnici vašu e-mailovú adresu.
Následnej je nutné zaregistrovať sa na partnerskej stránke www.ereading.cz. Pri registrácii je potrebné zadať rovnakú e-mailovú adresu, akú máte uvedenú v konte v knižnici.


Ak plánujete využívať požičiavanie e-kníh častejšie, odporúčame vám nainštalovať si do zariadenia s operačným systémom Android alebo iOS aplikáciu eReading. Vďaka nej budete mať vždy vaše e-knihy, vypožičané prostredníctvom knižnice, na rovnakom mieste.

Pre samotné vypožičanie e-knihy sa prihláste do svojho konta v online katalógu knižnice. V pravom hornom rohu nájdete tabuľku na prihlásenie. Prihlásite sa pomocou čísla preukazu (čiarový kód) a hesla v tvare RRMMDD (dátum narodenia, ak ste si ho nenastavili inak). Vyhľadajte si e-knihu prostredníctvom knižničného katalógu. Stačí do vyhľadávacieho poľa zadať slovo: ereading, a zobrazí sa vám celá ponuka elektronických kníh.

Peter Pan, chlapec, ktorý nechcel vyrásť

Pojinko predstavuje seriál článkov: Zlatý fond detskej literatúry
Diel druhý: Peter Pan, chlapec, ktorý nechcel vyrásť
Uplynul mesiac a Pojinko je tu opäť, aby Vám predstavil ďalšiu svetoznámu knižnú klasiku. Ďalšia časť nášho seriálu je venovaná Petrovi Panovi.
Určite Vám niečo hovoria postavy Wendy, Stratení chlapci, kapitán Hák alebo víla Cililing. Ak náhodou nie, utekajte si prečítať knižku! Stojí za to. Ale predsa len počkajte! Predtým si prečítajte tento článok, aby ste sa dozvedeli ako to s Petrom Panom vlastne bolo.

Detstvo Petra Pana bolo dosť divoké. Najskôr ušiel rodičom ešte z kolísky, lebo sa dopočul, že musí vyrásť, a to on nechcel. Mal v pláne navždy si užívať bezstarostné roky hier a zábavy. Navyše nemal rád príkazy a zákazy, a tak dal radšej prednosť slobode. Skamarátil sa s vílami (i keď mu často svojou dobiedzavosťou išli na nervy), šéfoval partii Stratených chlapcov; čo boli chlapci, ktorí boli priveľmi zvedaví a nezbední a vypadli z kočíkov (dievčatá sú vzorné, ony ni…

Predstavte si...

Predstavte si (aj ja si to len predstavujem), že ste knihovníčka a strašne, ale strašne vám jedného dňa začne búchať srdce, až tak, že idete k lekárovi. Lekár najprv s hrôzou pozrie na vás a neveriaco krúti hlavou, že ešte s takým pulzom žijete. Schová fonendoskop, vytiahne injekciu a len tak mimochodom sa opýta, kde robíte. „V knižnici? Vy robíte v knižnici? A čo teda robíte tu? Pani, veď vy nemôžete mať stres, vy musíte byť zdravá!!“ Injekciu rýchlo zabalí späť a Vás pošle tiež späť, do práce.  Knihovník predsa nemá stres a teda nespĺňa najzákladnejšiua najpoužívanejšiu príčinu modernej choroby. „Nestresujte sa, pani!“, vám teda nemôže povedať, a tak za vami aspoň zakričí „A schudnite“! Prejdete si rukami po 55 kilovom tele a rozbehnete sa do práce, lebobeh je energeticky výdatnejší. Búšenie -nebúšenie, srdce - nesrdce, ak ste knihovníčka, nemôžete zomrieť na infarkt. A ak ste knihovníčka a navyše ste chudá, nestanoví vám diagnózu nik. Zomriete a lekári vám vhodia do truhly papieri…