Preskočiť na hlavný obsah

Dřevěné kříže – Roland Dorgelès


Nedávno (12. november) bolo sté výročie ukončenia bojov prvej svetovej vojny. Pred storočím teda konečne utíchlo krviprelievanie takmer apokalyptických rozmerov. Len preto, aby sa o dve dekády neskôr rozhorelo nanovo a v ešte väčšej miere. Než sa ale svetové vojny začali číslovať, bolo prvé globálne stretnutie označované jednoducho ako Veľká vojna. Bol to dovtedy najväčší ozbrojený konflikt v dejinách a bola to prvá moderná a totálna vojna, kedy je možné použiť termín národ v zbrani.
Dopad vojny bol natoľko ničivý a jej rozmer tak desivý, že ľudia sa zaprisahávali – toto bude posledná vojna veľkých rozmerov, vojna vojen, ktorá spoľahlivo odradí každého od riešenia geopolitických sporov násilnou cestou. Veľká vojna mala spraviť každú nasledujúcu vojnu nezmyselnou. Naivné. Ale človek bol už vyčerpaný, nechcel trpieť, chcel žiť, chcel sa tešiť zo života, chcel sa zabávať. 
Lenže čo vojaci, ktorí prežili? Ich krédom bolo, že žiadne krédo už nemohli mať. Bola to jednoducho absolútna dezilúzia. Nastúpila stratená generácia, generácia, ktorá nemohla dospieť, lebo ich mladosť bola ukradnutá. Generácia, ktorá však zároveň musela zostarnúť. A zostarla predčasne. Peklo zákopovej vojny sa ako nepretržitá nočná mora usadila v mysli a v duši, strašila a zároveň inšpirovala umelcov. Vznikli desiatky, možno stovky fascinujúcich, sugestívnych literárnych filmových aj iných diel. Ale netrvalo dlho a prišla ešte ničivejšia, ešte desivejšia udalosť, ktorá prekryla predošlé hrôzy a takmer ich vymazala z pamäti. Ako zabudnúť na jednu traumu? Tak, že ju nahradíte druhou, ešte väčšou...
Schválne, koľko vojnových, či lepšie by bolo povedať protivojnových kníh zachytávajúcich dramatické obdobie prvej svetovej vojny ste čítali? Z gymnaziálnych čias sa nám vybavia hneď dva pôsobivé romány, ktoré vo svojej dobe spôsobili rozruch. Sú to romány, ktoré spravili svojich autorov RemarqueaHemingwaya skutočne veľkými spisovateľmi. Ich názvy? Na západe nič novéZbohom zbraniam. Dobre, ale ktoré ďalšie? Ak do zoznamu zahrnieme krásnu novelu Romaina Rollanda Peter a Lucia, ktorá sa však celá odohráva v zázemí a nie na fronte, máme tu trojicu mimoriadne kvalitných kníh. 
Nemyslím si ale, že niekto by dokázal menovať ešte iné a zoznam rozširovať. Sám na tom nie som o nič lepšie, a pritom bezpečne viem, že takých diel jestvuje veľké množstvo, no trestuhodne ostali zabudnuté v minulosti. Náhodou som však natrafil na knihu, ktorú môžem do nášho pomyselného zoznamu priradiť. Je to dielo, ktoré nezapadne ani pri vyššie menovanej trojici, a pre mňa osobne znamená ešte viac. Máloktorá kniha ma natoľko zasiahla. Bol to pre mňa mimoriadne silný zážitok, pamätám si, ako som po dočítaní románu len sedel a plakal. Trvalo to dlho. Autor naozaj zažil vojnu, pocítil ju na vlastnej koži a pri čítaní aspoň časť jeho skúseností okúsite i vy.
Málokedy sa vám podarí čítať také kontrastné dielo. Prekrásne pasáže písané štylisticky vybrúseným, skoro básnickým jazykom sa striedajú so surovými, naturalistickými opismi bojov. Pamätáte si ešte na slovenskú lyrizovanú prózu, tzv. naturizmus - DobroslavChrobák, Margita Figuli, František Švantner a pod.? Tie zvláštne a nádherne zasnívané diela prešpikujte krvou a beznádejou a dostanete Dřevěné kříže. Dorgelès bol vo svoje dobe známy autor, a tento román je jeho najznámejším dielom. Aspoň vo Francúzsku. Vo svojej domovine bol aj sfilmovaný, nehovoriac o tom, že je to jedno z najranejších diel reflektujúcich hrôzy vojny; kniha bola prvýkrát publikovaná už v roku 1919.
Máte už dosť oddychovej literatúry, nečítate knihy pre to, aby ste mohli „vypnúť“ a príjemne si zarelaxovať? Ba čo viac, chcete, aby vám kniha svojou atmosférou, svojou výpoveďou spôsobila bolesť? Chcete pri niektorej knihe naozaj trpieť? Síce len z jednej tisíciny tak, ako trpel hlavný hrdina, ale aj tak to je miestami neúnosné... Potom si ju prečítajte. Pochybujem, že existuje veľa takto autentických diel. Kniha je presvedčivejšia, než keby patrila do literatúry faktu, a navyše má srdce. Ale pozor, to srdce je zjazvené.

Goran nikdy nevyrástol z kníh pre deti a mládež, v ktorých sa doslova vyžíva. Možno práve preto na neho najčastejšie môžete natrafiť práve v okolí kníh pre mládež na prízemí. Okrem toho je maniak do komiksu a aj veľký milovník poézie. Povráva sa dokonca, že udržuje priateľské kontakty s červíkom Pojinkom.

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Ako si požičať e-knihu z katalógu Krajskej knižnice v Žiline?

Aby ste si mohli vypožičať elektronickú knihu je nutné uviesť pri registrácii v knižnici vašu e-mailovú adresu.
Následnej je nutné zaregistrovať sa na partnerskej stránke www.ereading.cz. Pri registrácii je potrebné zadať rovnakú e-mailovú adresu, akú máte uvedenú v konte v knižnici.


Ak plánujete využívať požičiavanie e-kníh častejšie, odporúčame vám nainštalovať si do zariadenia s operačným systémom Android alebo iOS aplikáciu eReading. Vďaka nej budete mať vždy vaše e-knihy, vypožičané prostredníctvom knižnice, na rovnakom mieste.

Pre samotné vypožičanie e-knihy sa prihláste do svojho konta v online katalógu knižnice. V pravom hornom rohu nájdete tabuľku na prihlásenie. Prihlásite sa pomocou čísla preukazu (čiarový kód) a hesla v tvare RRMMDD (dátum narodenia, ak ste si ho nenastavili inak). Vyhľadajte si e-knihu prostredníctvom knižničného katalógu. Stačí do vyhľadávacieho poľa zadať slovo: ereading, a zobrazí sa vám celá ponuka elektronických kníh.

Peter Pan, chlapec, ktorý nechcel vyrásť

Pojinko predstavuje seriál článkov: Zlatý fond detskej literatúry
Diel druhý: Peter Pan, chlapec, ktorý nechcel vyrásť
Uplynul mesiac a Pojinko je tu opäť, aby Vám predstavil ďalšiu svetoznámu knižnú klasiku. Ďalšia časť nášho seriálu je venovaná Petrovi Panovi.
Určite Vám niečo hovoria postavy Wendy, Stratení chlapci, kapitán Hák alebo víla Cililing. Ak náhodou nie, utekajte si prečítať knižku! Stojí za to. Ale predsa len počkajte! Predtým si prečítajte tento článok, aby ste sa dozvedeli ako to s Petrom Panom vlastne bolo.

Detstvo Petra Pana bolo dosť divoké. Najskôr ušiel rodičom ešte z kolísky, lebo sa dopočul, že musí vyrásť, a to on nechcel. Mal v pláne navždy si užívať bezstarostné roky hier a zábavy. Navyše nemal rád príkazy a zákazy, a tak dal radšej prednosť slobode. Skamarátil sa s vílami (i keď mu často svojou dobiedzavosťou išli na nervy), šéfoval partii Stratených chlapcov; čo boli chlapci, ktorí boli priveľmi zvedaví a nezbední a vypadli z kočíkov (dievčatá sú vzorné, ony ni…

Predstavte si...

Predstavte si (aj ja si to len predstavujem), že ste knihovníčka a strašne, ale strašne vám jedného dňa začne búchať srdce, až tak, že idete k lekárovi. Lekár najprv s hrôzou pozrie na vás a neveriaco krúti hlavou, že ešte s takým pulzom žijete. Schová fonendoskop, vytiahne injekciu a len tak mimochodom sa opýta, kde robíte. „V knižnici? Vy robíte v knižnici? A čo teda robíte tu? Pani, veď vy nemôžete mať stres, vy musíte byť zdravá!!“ Injekciu rýchlo zabalí späť a Vás pošle tiež späť, do práce.  Knihovník predsa nemá stres a teda nespĺňa najzákladnejšiua najpoužívanejšiu príčinu modernej choroby. „Nestresujte sa, pani!“, vám teda nemôže povedať, a tak za vami aspoň zakričí „A schudnite“! Prejdete si rukami po 55 kilovom tele a rozbehnete sa do práce, lebobeh je energeticky výdatnejší. Búšenie -nebúšenie, srdce - nesrdce, ak ste knihovníčka, nemôžete zomrieť na infarkt. A ak ste knihovníčka a navyše ste chudá, nestanoví vám diagnózu nik. Zomriete a lekári vám vhodia do truhly papieri…