Preskočiť na hlavný obsah

Prečo skáčem - Higašida, Naoki

Čudný názov a výtvarne veľmi pekne riešená obálka majú predpoklad pritiahnuť čitateľa. Pomerne malý rozsah a krátke až kratučké kapitoly by nemali byť prekážkou, možno práve naopak. Ak si vás nezíska už samotný príbeh knihy, po prečítaní pár strán, ba pár riadkov jedinej stránky zistíte, že vás dielko pohltilo. Autorom je autista, ktorý mal v čase, kedy písal túto knihu len trinásť rokov. Prekvapilo ma, vzhľadom na jeho vek a jeho hendikep, ako veľmi pekne a pútavo je kniha napísaná. Chlapec si dal za cieľ priblížiť svet autistov svetu normálnych ľudí. Je ich svet pre normálneho človeka naozaj taký vzdialený, zvláštny a nepochopiteľný? A nie je to presne také i pre nich, keď pretočíme uhol pohľadu? Naozaj nie je možné nájsť prienik v týchto svetoch a dôjsť k porozumeniu? 
Na toto všetko kniha prináša odpovede a pre bežného, do problematiky nezasväteného človeka prináša naozaj fascinujúce čítanie. Ukazuje nám autistov nie ako mimozemšťanov, ako nejakých Rain manov, ale ako síce svojských, no pre spoločnosť mimoriadne obohacujúcich ľudí s komplexným prežívaním, celou škálou zložitých emócii a dokonca mimoriadne sympatickým zmyslom pre humor. Kniha tiež môže veľmi pomôcť ľuďom, ktorí majú autistického rodinného príslušníka, presne ako sa to stalo americkému prekladateľovi. 
Na záver sa snáď každý jeden zamyslí nad tým, čo je to vlastne tá „normalita“ a uvedomí si, že nie len my máme ťažký život s autistami, ale hádam oveľa viac to majú ťažké autisti s nami. Táto pozoruhodná knižka nenastoľuje len mnohé otázky, ale dáva na ne aj odpovede a prináša porozumenie.

Goran nikdy nevyrástol z kníh pre deti a mládež, v ktorých sa doslova vyžíva. Možno práve preto na neho najčastejšie môžete natrafiť práve v okolí kníh pre mládež na prízemí. Okrem toho je maniak do komiksu a aj veľký milovník poézie. Povráva sa dokonca, že udržuje priateľské kontakty s červíkom Pojinkom.

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Ako si požičať e-knihu z katalógu Krajskej knižnice v Žiline?

Aby ste si mohli vypožičať elektronickú knihu je nutné uviesť pri registrácii v knižnici vašu e-mailovú adresu.
Následnej je nutné zaregistrovať sa na partnerskej stránke www.ereading.cz. Pri registrácii je potrebné zadať rovnakú e-mailovú adresu, akú máte uvedenú v konte v knižnici.


Ak plánujete využívať požičiavanie e-kníh častejšie, odporúčame vám nainštalovať si do zariadenia s operačným systémom Android alebo iOS aplikáciu eReading. Vďaka nej budete mať vždy vaše e-knihy, vypožičané prostredníctvom knižnice, na rovnakom mieste.

Pre samotné vypožičanie e-knihy sa prihláste do svojho konta v online katalógu knižnice. V pravom hornom rohu nájdete tabuľku na prihlásenie. Prihlásite sa pomocou čísla preukazu (čiarový kód) a hesla v tvare RRMMDD (dátum narodenia, ak ste si ho nenastavili inak). Vyhľadajte si e-knihu prostredníctvom knižničného katalógu. Stačí do vyhľadávacieho poľa zadať slovo: ereading, a zobrazí sa vám celá ponuka elektronických kníh.

Peter Pan, chlapec, ktorý nechcel vyrásť

Pojinko predstavuje seriál článkov: Zlatý fond detskej literatúry
Diel druhý: Peter Pan, chlapec, ktorý nechcel vyrásť
Uplynul mesiac a Pojinko je tu opäť, aby Vám predstavil ďalšiu svetoznámu knižnú klasiku. Ďalšia časť nášho seriálu je venovaná Petrovi Panovi.
Určite Vám niečo hovoria postavy Wendy, Stratení chlapci, kapitán Hák alebo víla Cililing. Ak náhodou nie, utekajte si prečítať knižku! Stojí za to. Ale predsa len počkajte! Predtým si prečítajte tento článok, aby ste sa dozvedeli ako to s Petrom Panom vlastne bolo.

Detstvo Petra Pana bolo dosť divoké. Najskôr ušiel rodičom ešte z kolísky, lebo sa dopočul, že musí vyrásť, a to on nechcel. Mal v pláne navždy si užívať bezstarostné roky hier a zábavy. Navyše nemal rád príkazy a zákazy, a tak dal radšej prednosť slobode. Skamarátil sa s vílami (i keď mu často svojou dobiedzavosťou išli na nervy), šéfoval partii Stratených chlapcov; čo boli chlapci, ktorí boli priveľmi zvedaví a nezbední a vypadli z kočíkov (dievčatá sú vzorné, ony ni…

Predstavte si...

Predstavte si (aj ja si to len predstavujem), že ste knihovníčka a strašne, ale strašne vám jedného dňa začne búchať srdce, až tak, že idete k lekárovi. Lekár najprv s hrôzou pozrie na vás a neveriaco krúti hlavou, že ešte s takým pulzom žijete. Schová fonendoskop, vytiahne injekciu a len tak mimochodom sa opýta, kde robíte. „V knižnici? Vy robíte v knižnici? A čo teda robíte tu? Pani, veď vy nemôžete mať stres, vy musíte byť zdravá!!“ Injekciu rýchlo zabalí späť a Vás pošle tiež späť, do práce.  Knihovník predsa nemá stres a teda nespĺňa najzákladnejšiua najpoužívanejšiu príčinu modernej choroby. „Nestresujte sa, pani!“, vám teda nemôže povedať, a tak za vami aspoň zakričí „A schudnite“! Prejdete si rukami po 55 kilovom tele a rozbehnete sa do práce, lebobeh je energeticky výdatnejší. Búšenie -nebúšenie, srdce - nesrdce, ak ste knihovníčka, nemôžete zomrieť na infarkt. A ak ste knihovníčka a navyše ste chudá, nestanoví vám diagnózu nik. Zomriete a lekári vám vhodia do truhly papieri…