Preskočiť na hlavný obsah

Guernseyska literárna a koláčová spoločnosť

S touto knihou som sa prvýkrát stretla, keď ju mama naslepo kupovala ako darček pre priateľku. Na prvý pohľad ma zaujal obal. Vyzerala už čítaná, ohladkaná a vyvolávala vo mne príjemné spomienky, ktoré som ešte nemala. Aj názov bol tak zaujímavo komplikovaný: Guernseyská literárna a koláčova spoločnosť. Zapamätala som si len literatúru a koláče a keď som ju potom o pár rokov neskôr našla v kníhkupectve, ledva som ju spoznala. Čítala som ju potom v knižnici počas obedných prestávok asi mesiac po tom ako som sa stala knihovníčkou. A všetci kolegovia sa ma pýtali: čo je to za knižku, že sa pri nej tak usmievaš? Keď som ju potom našla vo výpredaji na Bibliotéke, kúpila som kus všetkým kamarátkam.
Knihu som si chcela prečítať znova, aby som zistila, či tie krásne pocity spôsobila ona alebo to bolo len všeobecne šťastné obdobie. A bez okolkov vám poviem, že kniha stojí aj za druhé prečítanie.
Je to takzvaný epištolárny román (pre tých, ktorí si stredoškolskú literatúru už pamätajú len matne, román písaný v listoch). Listy sú veľmi osobné a rýchlo z nich pochopíme vzťahy medzi postavami (hoci mená si zapamätáte až neskôr). Autorky nás prenášajú do Londýna, ktorý sa spamätáva z druhej svetovej vojny. Ľudia sa radujú z víťazstva, ale uvedomujú si, že ich čaká mnoho práce. Tu stretávame spisovateľku Juliet, ktorá hľadá námet na článok o čítaní a vlastne aj na novú knihu. Celkom náhodou sa dozvie o čitateľskom klube, ktorý vznikol na ostrove Guernsey počas vojny. S obyvateľmi ostrova sa spriatelí a dokonca ich odchádza navštíviť.
Román je veľmi nežný, znejú v ňom ozveny vojny, ktorá ukázala v ľuďoch to najlepšie. Znova som sa smiala, miestami mi vyhŕkli slzy, no na konci som bola šťastná, spolu s hlavnou hrdinkou. Rovnako ako ona som sa do Guernsey zamilovala a keby som dostala tu možnosť, okamžite by som tam odcestovala.

Knihu odporúčam každému. Na letnú dovolenku, na dlhé zimné večery. Keď budete veselí aj keď budete mať chmúrnu náladu. Guernseyčania si vás získajú a vy im za to budete vďační.

Anička je knihovníčka so <3 na pravom mieste. Stará sa o dobrú reklamu knižnice všade, kam príde a nezaskočíte ju ani otázkou zameranou na španielsku literatúru, či Britský klub. Medzi jej záľuby patrí čítanie (veď sa to patrí), ale aj spoločenské hry, vedomostné kvízy, no a nezaostáva ani žehlenie.
PS: Varí výborne, hlavne cestoviny s paradajkovou omáčkou a sviečkovú :)

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Ako si požičať e-knihu z katalógu Krajskej knižnice v Žiline?

Aby ste si mohli vypožičať elektronickú knihu je nutné uviesť pri registrácii v knižnici vašu e-mailovú adresu.
Následnej je nutné zaregistrovať sa na partnerskej stránke www.ereading.cz. Pri registrácii je potrebné zadať rovnakú e-mailovú adresu, akú máte uvedenú v konte v knižnici.


Ak plánujete využívať požičiavanie e-kníh častejšie, odporúčame vám nainštalovať si do zariadenia s operačným systémom Android alebo iOS aplikáciu eReading. Vďaka nej budete mať vždy vaše e-knihy, vypožičané prostredníctvom knižnice, na rovnakom mieste.

Pre samotné vypožičanie e-knihy sa prihláste do svojho konta v online katalógu knižnice. V pravom hornom rohu nájdete tabuľku na prihlásenie. Prihlásite sa pomocou čísla preukazu (čiarový kód) a hesla v tvare RRMMDD (dátum narodenia, ak ste si ho nenastavili inak). Vyhľadajte si e-knihu prostredníctvom knižničného katalógu. Stačí do vyhľadávacieho poľa zadať slovo: ereading, a zobrazí sa vám celá ponuka elektronických kníh.

Peter Pan, chlapec, ktorý nechcel vyrásť

Pojinko predstavuje seriál článkov: Zlatý fond detskej literatúry
Diel druhý: Peter Pan, chlapec, ktorý nechcel vyrásť
Uplynul mesiac a Pojinko je tu opäť, aby Vám predstavil ďalšiu svetoznámu knižnú klasiku. Ďalšia časť nášho seriálu je venovaná Petrovi Panovi.
Určite Vám niečo hovoria postavy Wendy, Stratení chlapci, kapitán Hák alebo víla Cililing. Ak náhodou nie, utekajte si prečítať knižku! Stojí za to. Ale predsa len počkajte! Predtým si prečítajte tento článok, aby ste sa dozvedeli ako to s Petrom Panom vlastne bolo.

Detstvo Petra Pana bolo dosť divoké. Najskôr ušiel rodičom ešte z kolísky, lebo sa dopočul, že musí vyrásť, a to on nechcel. Mal v pláne navždy si užívať bezstarostné roky hier a zábavy. Navyše nemal rád príkazy a zákazy, a tak dal radšej prednosť slobode. Skamarátil sa s vílami (i keď mu často svojou dobiedzavosťou išli na nervy), šéfoval partii Stratených chlapcov; čo boli chlapci, ktorí boli priveľmi zvedaví a nezbední a vypadli z kočíkov (dievčatá sú vzorné, ony ni…

Predstavte si...

Predstavte si (aj ja si to len predstavujem), že ste knihovníčka a strašne, ale strašne vám jedného dňa začne búchať srdce, až tak, že idete k lekárovi. Lekár najprv s hrôzou pozrie na vás a neveriaco krúti hlavou, že ešte s takým pulzom žijete. Schová fonendoskop, vytiahne injekciu a len tak mimochodom sa opýta, kde robíte. „V knižnici? Vy robíte v knižnici? A čo teda robíte tu? Pani, veď vy nemôžete mať stres, vy musíte byť zdravá!!“ Injekciu rýchlo zabalí späť a Vás pošle tiež späť, do práce.  Knihovník predsa nemá stres a teda nespĺňa najzákladnejšiua najpoužívanejšiu príčinu modernej choroby. „Nestresujte sa, pani!“, vám teda nemôže povedať, a tak za vami aspoň zakričí „A schudnite“! Prejdete si rukami po 55 kilovom tele a rozbehnete sa do práce, lebobeh je energeticky výdatnejší. Búšenie -nebúšenie, srdce - nesrdce, ak ste knihovníčka, nemôžete zomrieť na infarkt. A ak ste knihovníčka a navyše ste chudá, nestanoví vám diagnózu nik. Zomriete a lekári vám vhodia do truhly papieri…