Preskočiť na hlavný obsah

Bol som číslo 30529

„Keď sme za súmraku konečne dorazili do cieľa a vystúpili na rampu, oslepilo ma svetlo reflektorov. Uvítací výbor tvorili veľkí a škaredí esesáci, ktorí nás zháňali ako dobytok. Niektorí mali v rukách palice, iní držali na vôdzkach obrovské, hrôzu naháňajúce vlčiaky a niektorí mali oboje. Všetci mali na čiapkách emblém lebky so skríženými hnátmi (Totenkopf). Peklo na stredovekých maľbách vyzeralo aspoň ako teplé miesto! (Do tejto chvíle sa mi pri niektorých nemeckých príkazoch dvíha žalúdok. Najviac zo všetkých nenávidím - Schnell! Schnell! A – Rauss! Rauss – Ani Schweinehund nie je moje obľúbené slovo.)“     

Tak tu máme ďalší príbeh z prostredia koncentračných táborov. Tentoraz nám ho vyrozpráva chlapec vyrastajúci v Ústí nad Labem, ktorý sa neskôr presťahoval do Anglicka za otcom, ktorý ako jeden z mála členov chlapcovej rodiny vojnu prežil. Tento historický román má zhruba 170 strán a priamo obdobiu, ktoré strávil hlavný hrdina v koncentračnom tábore, je venovaná len malá časť. Autor viaceré politické a historické udalosti komentuje a dopĺňa ich o vlastné filozofické úvahy. Snaží sa o čo najväčšiu autenticitu, čo je občas aj na úkor dramatickosti, keďže jednotlivé udalosti má potrebu dodatočne dovysvetľovať. Príbeh začína priam idylickým detstvom počas prvej Československej republiky, predstavením jednotlivých členov rodiny a príbuzných, pokračuje zhoršujúcou sa sociálnou, politickou a kultúrnou situáciou židovského obyvateľstva, opisuje neúspešný pokus o útek z krajiny, približuje atmosféru panujúcu v koncentračných táboroch a celé sa to a končí odchodom hlavného hrdinu do Anglicka. Ak ste prečítali viaceré príbehy z prostredia koncentračných táborov, román Bol som číslo 30529 výpoveď jedného z priamych svedkov týchto šialených rokov, určite stojí za prečítanie. Aj preto, lebo je podané iným štýlom ako deväťdesiatdeväť percent ostatných kníh s touto tematikou.

Miloš je náš nový kolega, ktorý má nielen rád literatúru všetkých žínrov, ale dokonca vydal v minulosti aj knihu poviedok. Medzi jeho vášne patrí predovšetýkm turistika po Slovensku.

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Ako si požičať e-knihu z katalógu Krajskej knižnice v Žiline?

Aby ste si mohli vypožičať elektronickú knihu je nutné uviesť pri registrácii v knižnici vašu e-mailovú adresu.
Následnej je nutné zaregistrovať sa na partnerskej stránke www.ereading.cz. Pri registrácii je potrebné zadať rovnakú e-mailovú adresu, akú máte uvedenú v konte v knižnici.


Ak plánujete využívať požičiavanie e-kníh častejšie, odporúčame vám nainštalovať si do zariadenia s operačným systémom Android alebo iOS aplikáciu eReading. Vďaka nej budete mať vždy vaše e-knihy, vypožičané prostredníctvom knižnice, na rovnakom mieste.

Pre samotné vypožičanie e-knihy sa prihláste do svojho konta v online katalógu knižnice. V pravom hornom rohu nájdete tabuľku na prihlásenie. Prihlásite sa pomocou čísla preukazu (čiarový kód) a hesla v tvare RRMMDD (dátum narodenia, ak ste si ho nenastavili inak). Vyhľadajte si e-knihu prostredníctvom knižničného katalógu. Stačí do vyhľadávacieho poľa zadať slovo: ereading, a zobrazí sa vám celá ponuka elektronických kníh.

Peter Pan, chlapec, ktorý nechcel vyrásť

Pojinko predstavuje seriál článkov: Zlatý fond detskej literatúry
Diel druhý: Peter Pan, chlapec, ktorý nechcel vyrásť
Uplynul mesiac a Pojinko je tu opäť, aby Vám predstavil ďalšiu svetoznámu knižnú klasiku. Ďalšia časť nášho seriálu je venovaná Petrovi Panovi.
Určite Vám niečo hovoria postavy Wendy, Stratení chlapci, kapitán Hák alebo víla Cililing. Ak náhodou nie, utekajte si prečítať knižku! Stojí za to. Ale predsa len počkajte! Predtým si prečítajte tento článok, aby ste sa dozvedeli ako to s Petrom Panom vlastne bolo.

Detstvo Petra Pana bolo dosť divoké. Najskôr ušiel rodičom ešte z kolísky, lebo sa dopočul, že musí vyrásť, a to on nechcel. Mal v pláne navždy si užívať bezstarostné roky hier a zábavy. Navyše nemal rád príkazy a zákazy, a tak dal radšej prednosť slobode. Skamarátil sa s vílami (i keď mu často svojou dobiedzavosťou išli na nervy), šéfoval partii Stratených chlapcov; čo boli chlapci, ktorí boli priveľmi zvedaví a nezbední a vypadli z kočíkov (dievčatá sú vzorné, ony ni…

Predstavte si...

Predstavte si (aj ja si to len predstavujem), že ste knihovníčka a strašne, ale strašne vám jedného dňa začne búchať srdce, až tak, že idete k lekárovi. Lekár najprv s hrôzou pozrie na vás a neveriaco krúti hlavou, že ešte s takým pulzom žijete. Schová fonendoskop, vytiahne injekciu a len tak mimochodom sa opýta, kde robíte. „V knižnici? Vy robíte v knižnici? A čo teda robíte tu? Pani, veď vy nemôžete mať stres, vy musíte byť zdravá!!“ Injekciu rýchlo zabalí späť a Vás pošle tiež späť, do práce.  Knihovník predsa nemá stres a teda nespĺňa najzákladnejšiua najpoužívanejšiu príčinu modernej choroby. „Nestresujte sa, pani!“, vám teda nemôže povedať, a tak za vami aspoň zakričí „A schudnite“! Prejdete si rukami po 55 kilovom tele a rozbehnete sa do práce, lebobeh je energeticky výdatnejší. Búšenie -nebúšenie, srdce - nesrdce, ak ste knihovníčka, nemôžete zomrieť na infarkt. A ak ste knihovníčka a navyše ste chudá, nestanoví vám diagnózu nik. Zomriete a lekári vám vhodia do truhly papieri…