Preskočiť na hlavný obsah

Jednota filosofické zkušenosti - Gilson, Étienne

Kniha Jednota filosofické zkušenosti vychádza zo série prednášok, ktoré Étienne Gilson (1884 – 1978) vyriekol na Harvarde v roku 1936. Francúzsky mysliteľ a historik filozofie v tomto diele dospieva k záveru, že metafyzika ako veda – podľa ideálov Platóna, Aristotela a Tomáša Akvinského – nie je ani v princípe nemožná, ani nie je vecou minulosti. Činí tak na základe dôkladnej analýzy a komparácie dejín filozofických skúmaní od vrcholného stredoveku po 20. storočie.

Gilson hľadá zákonitosti filozofického vývoja, nazýva ich „zákonmi vyvodenými z filozofickej skúsenosti“ a chápe ich ako trvalé pravidlá pre dosahovanie úspechov v metafyzickom bádaní.

Prierez dejinami filozofie v autorovom podaní ani zďaleka nepôsobí ako prechádzka ružovou záhradou. Dejiny myslenia sú dejinami zlyhaní metafyziky a následných prechodov k rôznym podobám skepticizmu. Metafyzika zákonite stroskotáva vždy, keď na jej miesto niektorý filozof dosadí jednu zo špeciálnych vied. Gilson tak uvádza na scénu termíny logicizmus (Abélard nahradil metafyziku logikou), teologizmus (al-Ašʿarí, al-Ghazzálí či Bonaventura dosadili na miesto metafyziky teológiu), psychologizmus (Ockham), matematizmus (Descartes), fyzicizmus (Kant) a sociologizmus (Comte). Mikuláš z Autrecourtu, Duns Scotus, Malebranche, Hume alebo Hegel – to je len zopár ďalších velikánov, ktorých pôsobenie Gilson rozoberá v nadväznosti na hlavné orientačné body, vytýčené vyššie uvedenými redukcionistickými „izmami“.

Čítanie Gilsonovho diela nie je realizovateľné bez vynaloženia značnej námahy, úsilie vytrvalého študenta však dospeje k bohatej odmene. Autorov rozbor filozofických otázok je častokrát pre neodborníka príliš detailný, no v knihe môže objaviť niečo pre seba aj filozoficky menej erudovaný čitateľ, lebo štýl pisateľa je elegantný, živý a cítiť z neho zaujatie pre vec. Gilsonovi je vlastná pokora spojená s neustálym nadhľadom a štipkami láskavého humoru. Historické súvislosti mu zo zreteľa neunikajú a čochvíľa nám servíruje zaujímavosti zo života mysliteľov. Na ilustráciu si dovolím uviesť krátku ukážku:
Máme tu troch teológov, jedného moslima, jedného katolíka a jedného protestanta, z ktorých každý by druhých dvoch bez milosti poslal do pekla, ale ktorí nemôžu nesúhlasiť s tou istou filozofiou, a to práve preto, že ich filozofia bola filozofiou teológov. S trochu menším nadšením pre Božiu slávu, alebo skôr s väčšou dávkou zdravého rozumu by si títo traja muži [al-Ašʿarí, Nicolas Malebranche, Cotton Mather – moja pozn.] boli nepochybne uvedomili, že likvidácia príčinnosti znamená nakoniec likvidáciu prirodzenosti, a tým aj vedy spolu s filozofiou. Aj fyzický svet, ktorý síce má zákony, avšak tieto zákony nie sú vpísané priamo do povahy vecí, je svetom bez vnútornej nutnosti a pochopiteľnosti, a teda neprístupný rozumovému poznaniu. Ruka v ruke s takýmito teológiami ide vždy skepticizmus, a to je pre filozofiu veľmi zlé – je to však pre náboženstvo lepšie?“ (s. 42-43)

Gilson je neraz ťažko parafrázovateľný, lebo pocit, že „trafil klinec po hlavičke“ sa pri jeho čítaní dostavuje veľmi často. Táto kniha a obzvlášť jej posledná kapitola je zásobárňou unikátnych postrehov a precízne vyargumentovaných úsudkov. Avšak namiesto toho, aby som na tomto mieste odcitoval text celého diela, odporúčam vám prečítať si ho a obmedzím sa na doslovné uvedenie len azda najslávnejšieho a najčastejšie uvádzaného Gilsonovho záveru: „Filozofia vždy pochováva svojich hrobárov.“ (s. 201)

Tibor bol našim dlhoročným kolegom a knižnicu doteraz navštevuje pravidelne. Zablúdi najmä do oddelenia filozofie a histórie, kde ho lákajú hlavne Kelti a Vikingovia.

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Ako si požičať e-knihu z katalógu Krajskej knižnice v Žiline?

Aby ste si mohli vypožičať elektronickú knihu je nutné uviesť pri registrácii v knižnici vašu e-mailovú adresu.
Následnej je nutné zaregistrovať sa na partnerskej stránke www.ereading.cz. Pri registrácii je potrebné zadať rovnakú e-mailovú adresu, akú máte uvedenú v konte v knižnici.


Ak plánujete využívať požičiavanie e-kníh častejšie, odporúčame vám nainštalovať si do zariadenia s operačným systémom Android alebo iOS aplikáciu eReading. Vďaka nej budete mať vždy vaše e-knihy, vypožičané prostredníctvom knižnice, na rovnakom mieste.

Pre samotné vypožičanie e-knihy sa prihláste do svojho konta v online katalógu knižnice. V pravom hornom rohu nájdete tabuľku na prihlásenie. Prihlásite sa pomocou čísla preukazu (čiarový kód) a hesla v tvare RRMMDD (dátum narodenia, ak ste si ho nenastavili inak). Vyhľadajte si e-knihu prostredníctvom knižničného katalógu. Stačí do vyhľadávacieho poľa zadať slovo: ereading, a zobrazí sa vám celá ponuka elektronických kníh.

Peter Pan, chlapec, ktorý nechcel vyrásť

Pojinko predstavuje seriál článkov: Zlatý fond detskej literatúry
Diel druhý: Peter Pan, chlapec, ktorý nechcel vyrásť
Uplynul mesiac a Pojinko je tu opäť, aby Vám predstavil ďalšiu svetoznámu knižnú klasiku. Ďalšia časť nášho seriálu je venovaná Petrovi Panovi.
Určite Vám niečo hovoria postavy Wendy, Stratení chlapci, kapitán Hák alebo víla Cililing. Ak náhodou nie, utekajte si prečítať knižku! Stojí za to. Ale predsa len počkajte! Predtým si prečítajte tento článok, aby ste sa dozvedeli ako to s Petrom Panom vlastne bolo.

Detstvo Petra Pana bolo dosť divoké. Najskôr ušiel rodičom ešte z kolísky, lebo sa dopočul, že musí vyrásť, a to on nechcel. Mal v pláne navždy si užívať bezstarostné roky hier a zábavy. Navyše nemal rád príkazy a zákazy, a tak dal radšej prednosť slobode. Skamarátil sa s vílami (i keď mu často svojou dobiedzavosťou išli na nervy), šéfoval partii Stratených chlapcov; čo boli chlapci, ktorí boli priveľmi zvedaví a nezbední a vypadli z kočíkov (dievčatá sú vzorné, ony ni…

FESER, Edward - Aquinas: a beginner‘s guide

Čítali ste už texty sv. Tomáša Akvinského? Znie vaša odpoveď „áno“? No ak nie ste génius alebo ste nepodľahli zákernému dojmu, že v nich určite správne chápete všetko, o čom ste presvedčení, že to správne chápete, mohol byť výsledkom vašej čitateľskej námahy pocit, že to bol tvrdý oriešok. Možno máte takú skúsenosť s iným autorom. Ak ste napriek nie celkom úspešnej snahe o vec nestratili záujem, určite radi siahnete po nejakom úvode do myšlienkového sveta daného autora. A najradšej po takom, ktorý bude nabitý informáciami, čo najzrozumiteľnejší, občas vtipný a pôjde veci priamo na koreň. V prípade sv. Tomáša je presne takým úvodom, podľa nejedného čitateľa, práve táto publikácia. Prostredníctvom knihy amerického filozofa Edwarda Fesera sa môžu s Tomášom samozrejme zoznámiť aj tí, ktorí ho nečítali. Slovo „začiatočník“ v podnázve knihy by sme však nemali chápať tak, že z ponúknutého výkladu Tomášove myšlienky každý hneď a bez námahy pochopí. V žiadnom prípade totiž nejde o oddychové č…