Preskočiť na hlavný obsah

Édouard Louis – Koniec Eddyho


„Vždy sa vravelo, že malý Bellegueule je divný, že nie je ako ostatní, to, ako rozhadzuje rukami, keď rozpráva, a vôbec, vedeli sme už dávno, že bude teplý.“ (s.110)

Eddy to ma fakt ťažké. Veď koniec – koncov posúďte sami: Chodí na základnú školu, jeho priezvisko Bellegueule znamená v slovenskom preklade niečo ako Krásnohubý. Je to o to horšie, že Eddy má pochybnosti o svojej sexuálnej orientácii. Je veľmi chudý, trčia mu všetky kosti, tajne sa oblieka do ženských šiat a aj z týchto dôvodov je vďačným terčom šikanovania. Severofrancúzske  mestečko Hallencourt v ktorom býva, má okolo tisíc obyvateľov, takže v ňom v podstate  každý každého pozná. Eddyho rodina patrí k tým chudobnejším. Jeho mama sa stará o päť detí (vrátane Eddyho nevlastných súrodencov) a otec drie v neďalekej továrni za pár šupov. Eddy je frustrovaný z predstavy, že dopadne rovnako. Miluje divadelné herectvo, kvôli ktorému neváha absolvovať pätnásťkilometrové prechádzky, keďže otec ho odmieta voziť autom. Eddy vie, že je to jeho jediná šanca ako odísť za lepšou budúcnosťou a zanechať za sebou neradostné detstvo, ktoré postupne rozožiera jeho umeleckú chlapčenskú dušu...

Silno autobiografický príbeh, ktorý sa stal bezprostredne po vydaní (v roku 2015) vo Francúzsku literárnou senzáciou a krátko na to bol preložený do viac ako dvadsiatky jazykov. Príbeh vo mne evokuje drsnejšiu verziu kultového diela Kto chytá v žite vo francúzskom prevedení. Otvorená spoveď citlivého chlapca, ktorý zápasí s problémami sociálneho vyčlenenia, skrytým rasizmom, xenofóbiou, nenávisťou k homosexuálom, konzervativizmom, s nadmerným pitím alkoholu a pokryteckou francúzskou spoločnosťou. Autor si rozhodne nedáva servítku pred ústa, aj preto jeho dielo pôsobí mimoriadne autenticky a vyvoláva v čitateľovi mnoho rôznorodých emócii. Rozhodne budete mať o čom premýšľať ešte dlho po prečítaní románu.

Miloš je náš nový kolega, ktorý má nielen rád literatúru všetkých žínrov, ale dokonca vydal v minulosti aj knihu poviedok. Medzi jeho vášne patrí predovšetýkm turistika po Slovensku.

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Ako si požičať e-knihu z katalógu Krajskej knižnice v Žiline?

Aby ste si mohli vypožičať elektronickú knihu je nutné uviesť pri registrácii v knižnici vašu e-mailovú adresu.
Následnej je nutné zaregistrovať sa na partnerskej stránke www.ereading.cz. Pri registrácii je potrebné zadať rovnakú e-mailovú adresu, akú máte uvedenú v konte v knižnici.


Ak plánujete využívať požičiavanie e-kníh častejšie, odporúčame vám nainštalovať si do zariadenia s operačným systémom Android alebo iOS aplikáciu eReading. Vďaka nej budete mať vždy vaše e-knihy, vypožičané prostredníctvom knižnice, na rovnakom mieste.

Pre samotné vypožičanie e-knihy sa prihláste do svojho konta v online katalógu knižnice. V pravom hornom rohu nájdete tabuľku na prihlásenie. Prihlásite sa pomocou čísla preukazu (čiarový kód) a hesla v tvare RRMMDD (dátum narodenia, ak ste si ho nenastavili inak). Vyhľadajte si e-knihu prostredníctvom knižničného katalógu. Stačí do vyhľadávacieho poľa zadať slovo: ereading, a zobrazí sa vám celá ponuka elektronických kníh.

Peter Pan, chlapec, ktorý nechcel vyrásť

Pojinko predstavuje seriál článkov: Zlatý fond detskej literatúry
Diel druhý: Peter Pan, chlapec, ktorý nechcel vyrásť
Uplynul mesiac a Pojinko je tu opäť, aby Vám predstavil ďalšiu svetoznámu knižnú klasiku. Ďalšia časť nášho seriálu je venovaná Petrovi Panovi.
Určite Vám niečo hovoria postavy Wendy, Stratení chlapci, kapitán Hák alebo víla Cililing. Ak náhodou nie, utekajte si prečítať knižku! Stojí za to. Ale predsa len počkajte! Predtým si prečítajte tento článok, aby ste sa dozvedeli ako to s Petrom Panom vlastne bolo.

Detstvo Petra Pana bolo dosť divoké. Najskôr ušiel rodičom ešte z kolísky, lebo sa dopočul, že musí vyrásť, a to on nechcel. Mal v pláne navždy si užívať bezstarostné roky hier a zábavy. Navyše nemal rád príkazy a zákazy, a tak dal radšej prednosť slobode. Skamarátil sa s vílami (i keď mu často svojou dobiedzavosťou išli na nervy), šéfoval partii Stratených chlapcov; čo boli chlapci, ktorí boli priveľmi zvedaví a nezbední a vypadli z kočíkov (dievčatá sú vzorné, ony ni…

Predstavte si...

Predstavte si (aj ja si to len predstavujem), že ste knihovníčka a strašne, ale strašne vám jedného dňa začne búchať srdce, až tak, že idete k lekárovi. Lekár najprv s hrôzou pozrie na vás a neveriaco krúti hlavou, že ešte s takým pulzom žijete. Schová fonendoskop, vytiahne injekciu a len tak mimochodom sa opýta, kde robíte. „V knižnici? Vy robíte v knižnici? A čo teda robíte tu? Pani, veď vy nemôžete mať stres, vy musíte byť zdravá!!“ Injekciu rýchlo zabalí späť a Vás pošle tiež späť, do práce.  Knihovník predsa nemá stres a teda nespĺňa najzákladnejšiua najpoužívanejšiu príčinu modernej choroby. „Nestresujte sa, pani!“, vám teda nemôže povedať, a tak za vami aspoň zakričí „A schudnite“! Prejdete si rukami po 55 kilovom tele a rozbehnete sa do práce, lebobeh je energeticky výdatnejší. Búšenie -nebúšenie, srdce - nesrdce, ak ste knihovníčka, nemôžete zomrieť na infarkt. A ak ste knihovníčka a navyše ste chudá, nestanoví vám diagnózu nik. Zomriete a lekári vám vhodia do truhly papieri…