Knižnica spoza pultu

Ak vyslovíte zvučne znejúce meno Max Carrados, väčšina ľudí, a to ani sčítaní milovníci detektívneho žánru, nebudú vedieť o koho sa jedná. Aj v domovskej Británii, rodisku mnohých ďalších slávnych vyšetrovateľov si na tohto nadmieru svojského detektíva-amatéra (amatéra preto, že nie je oficiálnym vyšetrovateľom, no čo sa jeho schopností týka, je to naozajstný profesionál), spomenie už len málokto. Nie je to preto, že by bol nevýraznou postavou, vôbec nie, veď máme čo dočinenia s pravdepodobne prvým slepým detektívom v literatúre vôbec. Maxa Carradosa si čitateľ nemôže neobľúbiť. Je to milovník záhad, numizmatiky a nevyriešiteľných prípadov. Tie náš knižný hrdina samozrejme zakaždým rozlúskne, veď neverí, že niečo môže byť naozaj neobjasniteľné; iba ak zdanlivo. To, že na jeho meno sa už dávno pozabudlo nie je iste zapríčinené ani tým, že počet titulov, v ktorých geniálny slepec figuruje, je len neveľký (konkrétne tri zbierky poviedok a jediný román), veď nie kvantum prípadov prináša

„Vždy sa vravelo, že malý Bellegueule je divný, že nie je ako ostatní, to, ako rozhadzuje rukami, keď rozpráva, a vôbec, vedeli sme už dávno, že bude teplý.“ (s.110) Eddy to ma fakt ťažké. Veď koniec – koncov posúďte sami: Chodí na základnú školu, jeho priezvisko Bellegueule znamená v slovenskom preklade niečo ako Krásnohubý. Je to o to horšie, že Eddy má pochybnosti o svojej sexuálnej orientácii. Je veľmi chudý, trčia mu všetky kosti, tajne sa oblieka do ženských šiat a aj z týchto dôvodov je vďačným terčom šikanovania. Severofrancúzske   mestečko Hallencourt v ktorom býva, má okolo tisíc obyvateľov, takže v ňom v podstate   každý každého pozná. Eddyho rodina patrí k tým chudobnejším. Jeho mama sa stará o päť detí (vrátane Eddyho nevlastných súrodencov) a otec drie v neďalekej továrni za pár šupov. Eddy je frustrovaný z predstavy, že dopadne rovnako. Miluje divadelné herectvo, kvôli ktorému neváha absolvovať pätnásťkilometrové prechádzky, keďže otec ho odmieta voziť autom. Edd