Kriedové správy – C. J. Tudorová

Hneď na úvod musím podotknúť, že nemám rád moderné kriminálky. Klasické detektívky, to je niečo iné. Tie priam zbožňujem. Sherlock Holmes, Max Carrados, otec Brown, Hercule Poirot, lord Peter Wimsey, ale aj drsnejší Sam Spade či Phil Marlowe, to sú ľudia, s ktorými si rád ponamáham šedú kôru mozgovú a pri pátraní po páchateľovi sa veľmi rád nechám zatiahnuť aj do tých najbláznivejších situácií. Fenomén severských trillerov ma ale úplne obišiel. Iste, často sa odohrávajú v špecifickom pochmúrnom prostredí, a to vie čitateľa vtlačiť do kresla, ale veľká časť z nich je natoľko prehnaná a vystavaná na efekt, až mám pocit, že čítam úchylný bulvár. Na mňa celá tá vypätá umelá spisovateľova hra pôsobí skôr úsmevne, než hocijako inak. Ale čo súčasné knihy inej proveniencie? Prečo neskúsiť niečo z Francúzska, Poľska, či… Anglicka?

Keď máte dvanásť, kamaráti pre vás znamenajú celý svet. Možno sa aj prvýkrát zaľúbite a celý život je pred vami a všetko má príchuť dobrodružstva. Ale niečo sa zmení, dôjde k zločinu, ktorý vrhne temnotu na dospievanie… Keď máte štyridsaťdva, váš pohľad bude vo svetle prežitých skúseností dosť cynický. Minulosť sa však vynára a dávny zločin sa sprítomňuje, keď hlavný hrdina dostane poštou obrázok, symbol kriedového panáčika, ktorého si s partiou kreslievali v detstve...

Kriedové správy som dostal ako darček, a hoci nedočkavý a navnadený, predsa len som bol do istej miery skeptický. Skepsa sa takmer nenaplnila. Záväzne prehlasujem, že som sa nenudil ani sekundu, knihu som prečítal jedným dychom. Ja viem, takéto frázy sa objavujú v každej druhej recenzii, ale  ničím iným by som tak dobre nevystihol pútavosť knihy. Aj keď sa jedná o debut, je to debut pozoruhodne vyspelý, kniha krásne graduje a nemá jediné hluché miesto či slabšiu pasáž. Áno, takto sa píše bestseller. A z knihy sa bestseller naozaj stal, teda autorkina snaha nevyšla naprázdno, bol to zásah do čierneho a úspech sa musel dostaviť. Máme tu zaujímavé charaktery, plasticky vykreslené, sympatického, no trochu čudáckeho hlavného hrdinu, dávnu a tajomnú nevyriešenú vraždu či azda dokonca vraždy, záhadného páchateľa, neznámy motív, stiesňujúcu atmosféru, prelínanie minulosti s prítomnosťou, dej, ktorý sa odohráva v dvoch časových rovinách, ohromnú dávku nostalgie, ktorá sprevádza spomínanie a starnutie hlavného protagonistu, jednoduchý, ale skvelý ústredný nápad a dokonca i mysteriózne prvky, ktoré stavajú príbeh do celkom novej roviny. A ja vám samozrejme nič neprezradím. 

Zdalo by sa, že román je bravúrnym žánrovým dielom, majstrovskou ukážkou psychologického thrilleru, ale. ALE… všetko to ide až príliš hladko. Nechcem autorke krivdiť, ale cítim z knihy až prílišnú snahu o to, aby vytvorila zápletku, ktorá sa jednoducho bude musieť páčiť. Musím aj povedať, že mi svojím štýlom pripomínala Stephena Kinga, inšpirácia slávnom románom To je podľa mňa neprehliadnuteľná. To by však vôbec nevadilo, lebo stále ide o vynikajúce oddychové a zážitkové čítanie, ktoré zaujme prakticky každého a prináša vo vrchovatej miere všetko, čo fanúšik žánru obľubuje. Výborný záver umlčí všetky prípadné sťažnosti.Aký je teda verdikt? Taký, že aj dnes sa dá napísať niečo zaujímavé a iné než je väčšina žánrovej produkcie a pritom to spraviť natoľko pútavo, že knihu nazavriete dokiaľ nebude prečítaná! Síce s istými výhradami, ale jasne a nahlas odporúčam!

Goran nikdy nevyrástol z kníh pre deti a mládež, v ktorých sa doslova vyžíva. Možno práve preto na neho najčastejšie môžete natrafiť práve v okolí kníh pre mládež na prízemí. Okrem toho je maniak do komiksu a aj veľký milovník poézie. Povráva sa dokonca, že udržuje priateľské kontakty s červíkom Pojinkom.