Preskočiť na hlavný obsah

„Stále som to ja“. Kniha, v ktorej sa zachránená knižnica stala morálnou odplatou


Áno, aj to sa môže stať, a keďže som knihovníčka, (nielen) toto ma na knihe JojoMoyesovej zaujalo. Boj o budúcnosť knižníc. Vedeli ste, že som na vymretie? Teda – moje povolanie je na poprednej pozícii v rebríčku povolaní, ktoré sú v informačnej spoločnosti určené na zánik. Knihovníci vraj nebudú. Nebudem. Zatiaľ však žijem a napriek ponurej prognóze sa stále dokážem tešiť zo svojej práce (aj) vďaka mnohým knihám. Jednou z nich bol počas týchto Vianoc román Stále som to ja.
Priznajte sa, dámy, ktorá z vás nešla do kina na film Predtým, ako som ťa poznala alebo neprelievala slzy pri predvianočnej televíznej obrazovke. Will Traylor, po osudovej nehode pripútaný na invalidný vozík si dobrovoľne vyberá smrť,  hoci mu do života práve vošla životná láska, Louise. Will však naprijíma kompromisy ani polovičatý život. Filmový príbeh sa teda končí smrťou. Román s rovnakým názvom mal pokračovanie (Čo bolo potom), v ktorom sa Louise dramaticky vyrovnáva s Willovou smrťou a nachádza nové životné smerovanie vo vzťahu so záchranárom Samom. Ale ani optimistický záver druhej knihy autorke nestačil. A pri pohľade na tretiu časť vás možno napadne: Čo ešte??  Bolo potrebné otvárať to, čo už bolo uzavreté? 
Poviem vám, čo si o tom myslím ja. Pre mňa sú knihy ako jedlo. Rozpustia sa mi na jazyku a zabalia mi celé telo do pocitov. Niekde vo mne sa usadia a  ja ich trávim, čerpám z nich energiu možno podvedome aj celé roky. 
Najradšej mám, keď sú moje pocity ako droga a kniha ma tak vtiahne do seba, že len čo ju púšťam z ruky, chcem čítať znova. Stále som to ja bola pre mňa do určitej miery drogou a vôbec som neľutovala, že si Jojo Moyesová dala takú námahu aj do tretice. Prečo? Kniha mala spád. Čítala sa ľahučko a pritom niekde v pozadí človek cítil, že to všetko nie sú len plytké slová obaľujúce plytký obsah. Tak ako predchádzajúce časti mala v sebe humor, ktorý nebol prvoplánový, ale schovaný v dialógoch či komentároch. Humor, ktorý je oveľa výraznejší v knihe ako vo filme, a nielen preto v tradičnom boji kniha - film u mňa jednoznačne zvíťazila kniha. 
Čo ešte bolo výrazné? Kniha mala v sebe ľudskosť.  Hlavná hrdinka nekoná komplikovane, ale človek cez ňu cíti, že tak to je správne, že tak to má byť. Čo dávaš, to dostaneš – a to vo viacerých vzťahoch, ktoré sa jej podarilo vybudovať či zbúrať. Kniha mala v sebe jednoduchosť. Opäť som cítila „obyčajnosť“ jej rodiny, ktorá vo mne chvíľami vyvolávala pocit, že tieto situácie trochu poznám. Aj takéto je škrobené a konzervatívne Anglicko? Čo však bolo špecifické v tretej časti bol New York, kam sa dej presunul a ktorého vykreslenie dávalo pocit, že už ho trochu poznáte. Kniha opisuje súčasnú vyššiu americkú spoločnosť, v ktorej je niekedy všetko-obaľujúce pozlátko rovnako dôležité ako honba za kariérou a tvrdá drina. Zaujímavé miesto zaberá  móda, a to ako prejav originality a sebavyjadrenia. Ak máte teda radi jedinečné a pekné veci a radi si v tejto oblasti cvičíte fantáziu, určite si s Louise prídete na svoje. 
Teda, v skratke dej  – Louise odchádza do New Yorku za prácou ako spoločníčka do bohatej rodiny, práca aj vzťah so Samom sa jej zrúti a musí si veľa veci budovať odznova. Ako to dopadne, to neprezradím, však aj život je niekedy ako detektívka, na ktorej konci čaká rozuzlenie. Dočasné? Uvidíme, či sa s ním Jojo Mayesová zmieri. A možno zbadáme niekedy na pulte kníhkupectva či v knižnici ďalšiu časť a opäť si  povieme Čo ešte?
A knižnica? Bola vykreslená ako komunitné miesto, kam chodili ľudia z okolia za vzdelaním, prácou, oddychom a ktorej ďalšiu existenciu riešila mestská rada.  Vďaka Louise bude tá knižná knižnica pokračovať vo svojej činnosti ďalej, a to ma potešilo. Teda, ak by som bola americká knihovníčka a žila v knižnom New Yorku, asi by som ešte nevymrela J.
A čo sa týka mojich pocitov, ktoré som mala pri čítaní knihy? Boli jednoducho napriek trošku filmovému koncu (pochopíte pri čítaní) dobré.

Zuzku čitatelia nestretávajú často. Pracuje v kancelárii na metodickom oddelení a tak ju môžete stretnúť iba jednu sobotu v mesiaci. Nepohrdne však žiadnym podujatím pre deti, či dospelých a robí aj trénerku pamäti. Má rada dobrú literatúru a našu knižnicu.

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Ako si požičať e-knihu z katalógu Krajskej knižnice v Žiline?

Aby ste si mohli vypožičať elektronickú knihu je nutné uviesť pri registrácii v knižnici vašu e-mailovú adresu.
Následnej je nutné zaregistrovať sa na partnerskej stránke www.ereading.cz. Pri registrácii je potrebné zadať rovnakú e-mailovú adresu, akú máte uvedenú v konte v knižnici.


Ak plánujete využívať požičiavanie e-kníh častejšie, odporúčame vám nainštalovať si do zariadenia s operačným systémom Android alebo iOS aplikáciu eReading. Vďaka nej budete mať vždy vaše e-knihy, vypožičané prostredníctvom knižnice, na rovnakom mieste.

Pre samotné vypožičanie e-knihy sa prihláste do svojho konta v online katalógu knižnice. V pravom hornom rohu nájdete tabuľku na prihlásenie. Prihlásite sa pomocou čísla preukazu (čiarový kód) a hesla v tvare RRMMDD (dátum narodenia, ak ste si ho nenastavili inak). Vyhľadajte si e-knihu prostredníctvom knižničného katalógu. Stačí do vyhľadávacieho poľa zadať slovo: ereading, a zobrazí sa vám celá ponuka elektronických kníh.

Peter Pan, chlapec, ktorý nechcel vyrásť

Pojinko predstavuje seriál článkov: Zlatý fond detskej literatúry
Diel druhý: Peter Pan, chlapec, ktorý nechcel vyrásť
Uplynul mesiac a Pojinko je tu opäť, aby Vám predstavil ďalšiu svetoznámu knižnú klasiku. Ďalšia časť nášho seriálu je venovaná Petrovi Panovi.
Určite Vám niečo hovoria postavy Wendy, Stratení chlapci, kapitán Hák alebo víla Cililing. Ak náhodou nie, utekajte si prečítať knižku! Stojí za to. Ale predsa len počkajte! Predtým si prečítajte tento článok, aby ste sa dozvedeli ako to s Petrom Panom vlastne bolo.

Detstvo Petra Pana bolo dosť divoké. Najskôr ušiel rodičom ešte z kolísky, lebo sa dopočul, že musí vyrásť, a to on nechcel. Mal v pláne navždy si užívať bezstarostné roky hier a zábavy. Navyše nemal rád príkazy a zákazy, a tak dal radšej prednosť slobode. Skamarátil sa s vílami (i keď mu často svojou dobiedzavosťou išli na nervy), šéfoval partii Stratených chlapcov; čo boli chlapci, ktorí boli priveľmi zvedaví a nezbední a vypadli z kočíkov (dievčatá sú vzorné, ony ni…

Predstavte si...

Predstavte si (aj ja si to len predstavujem), že ste knihovníčka a strašne, ale strašne vám jedného dňa začne búchať srdce, až tak, že idete k lekárovi. Lekár najprv s hrôzou pozrie na vás a neveriaco krúti hlavou, že ešte s takým pulzom žijete. Schová fonendoskop, vytiahne injekciu a len tak mimochodom sa opýta, kde robíte. „V knižnici? Vy robíte v knižnici? A čo teda robíte tu? Pani, veď vy nemôžete mať stres, vy musíte byť zdravá!!“ Injekciu rýchlo zabalí späť a Vás pošle tiež späť, do práce.  Knihovník predsa nemá stres a teda nespĺňa najzákladnejšiua najpoužívanejšiu príčinu modernej choroby. „Nestresujte sa, pani!“, vám teda nemôže povedať, a tak za vami aspoň zakričí „A schudnite“! Prejdete si rukami po 55 kilovom tele a rozbehnete sa do práce, lebobeh je energeticky výdatnejší. Búšenie -nebúšenie, srdce - nesrdce, ak ste knihovníčka, nemôžete zomrieť na infarkt. A ak ste knihovníčka a navyše ste chudá, nestanoví vám diagnózu nik. Zomriete a lekári vám vhodia do truhly papieri…