Preskočiť na hlavný obsah

Vyslobodenie – James Dickey


Nechceli by ste sa s partiou kamarátov vydať na výpravu hodnú dávnych zálesákov? Čo tak napríklad splaviť neskrotnú rieku pretekajúcu divočinou? Pokoriť drsnú prírodu, dokázať si, že som skutočný chlap, hoci som len pohodlný mešťan v strednom veku a nič viac? Zvládnem to? Mám na to? A čo v prípade, že sa stane niečo veľmi škaredé a zlé a zapletiem sa s miestnymi primitívmi, ktorí usilujú o môj život? Divočina plus ľudská zloba, nie je toho azda priveľa? Prežijem? Dokážem zabiť, aby som prežil?!

Ako milovník kinematografie poznám jeden skvelý film, ktorý sa touto otázkou zaoberá. Je to kultový a dobrý snímok, čo sa v tomto ojedinelom prípade nevylučuje. Môže sa pochváliť hviezdnym obsadením, kvalitným scenárom, réžiou talentovaného umelca menom John Boorman, nervy drásajúcou akciou, surovosťou, ktorá nie je samoúčelná (to asi preto, že ide o starší film z doby, kedy sa ešte nehralo tak na efekt ako dnes) a v neposlednom rade atmosférou. Ide o veľmi kvalitný a naturalistický dobrodružný film o prežití v divočine. 

Ale nie je to klasická „žánrovka“, to nie. Obsahuje čosi hlbšie, a čosi veľmi znepokojujúce. Azda práve to, ako dokáže sa vám film dokáže dostať pod kožu a tá zvláštna zlovestnosť, čo na vás dýcha z každej scény, robí film výnimočným. Nominácie na zlatú sošku Oscara, teda Cenu akadémie, to dosvedčujú. Netreba zabúdať, že tiež hovoríme o dobách, kedy táto cena niečo znamenala a nebolo to iba o senzačnej šou... 

Ale dosť o filme! Teraz niečo o knihe. Pretože, ako to už býva, film je nakrútený podľa knižnej predlohy. Keď som sa to dozvedel, srdce mi zaplesalo, lebo hoci som milovníkom kinematografie, hlavne milujem knihy. Oddane a verne. Naďabil som na ňu v našom fonde a neváhal som sa do nej pustiť a porovnať ju s filmom. To je vždy ošemetná záležitosť. Kniha je iná a predsa veľmi podobná. A nepodobná... Je dobrá? 

Nuž, nemôžem povedať, že by bola tak vyvážene, tak šikovne, tak precízne spracovaná ako jej adaptácia na strieborné plátno. Nie, vadil mi autorov ťažkopádny sloh, vyvádzal ma z miery jeho zmätený štýl. Možno je to prekladom? Možno zvláštnym uvažovaním umelca či nekonvenčným vnímaním reality? Možno jeho záľubou v krkolomných opisoch? Nakoniec, niet divu, bola to jeho románová prvotina. V próze nebol doma. 

James Dickey bol renomovaný a dekorovaný básnik, mimoriadne uznávaný v poetických kruhoch. Bol už vo svojej dobe považovaný za jedného z najvýraznejších amerických literátov, ktorí tvorili vo veršoch. Avšak v poézii, a to ani v USA tých rokov, neboli peniaze, a preto sa rozhodol vyskúšať šťastie aj s dlhšími riadkami. Niežeby bol mamonár, no ten príbeh mu už dlho ležal v hlave, tak prečo nespojiť príjemné s užitočným, veď z niečoho účty platiť treba... A takto to dopadne, keď sa básnik rozhodne napísať román. No zrodil sa bestseller! Po sfilmovaní sa predaj ešte znásobil.

Čo robí knihu tak fascinujúcou? Lebo fascinujúca vskutku je, autor vie mimoriadne podmanivo podať akčné pasáže, hoci je ich tu len poskromne. Ale v tom jej úspech netkvie. Autor uspel tam, kde mnohí zlyhajú, dokázal vás vtiahnuť do deja omnoho fyzickejšie, než to dokážu i zdatnejší rozprávači. Ako, prečo? Sám som si dlho kládol túto otázku, a nakoniec mi napadlo toto: Dickey sa nesnažil vytvoriť ani dobrodružný príbeh, ani thriller, ani nič podobné, jednoducho si kládol otázku, ako by uspel v krutých podmienkach, kde je v stávke život. A prenesie to aj na vás. Vy sa nevtelíte do hlavného hrdinu, vy si budete namiesto neho predstavovať seba. A to, či by ste uspeli. 

Lenže úspech neznamená nič iné ako prežitie. Prežiť len tak-tak a vyviaznuť s holým životom. Je toto úspech? Je to varovanie modernému zjemnenému človeku. Hovorí nám – skús, ale nečuduj sa, ak budeš musieť zaplatiť veľkú cenu. Ak prežiješ, zmeníš sa. K lepšiemu? Nie. Budeš tvrdší, odolnejší, dopracuješ sa k tomu primálnemu a primárnemu. Stane sa z teba lovec, pračlovek. Ale nie je azda toto prvotný a  prirodzený stav? Nežijeme vlastne v umelej bubline zvanom civilizácia? Nie je to vlastne veľký omyl? To, čo ma na tejto knihe zaujalo najväčšmi je spôsob akým komunikuje s čitateľom. Pokladá strašne nepríjemné otázky. Radšej na ne ani neodpovedajte. To, čo poviete by vás totiž samých mohlo naľakať...


Goran nikdy nevyrástol z kníh pre deti a mládež, v ktorých sa doslova vyžíva. Možno práve preto na neho najčastejšie môžete natrafiť práve v okolí kníh pre mládež na prízemí. Okrem toho je maniak do komiksu a aj veľký milovník poézie. Povráva sa dokonca, že udržuje priateľské kontakty s červíkom Pojinkom.

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Ako si požičať e-knihu z katalógu Krajskej knižnice v Žiline?

Aby ste si mohli vypožičať elektronickú knihu je nutné uviesť pri registrácii v knižnici vašu e-mailovú adresu.
Následnej je nutné zaregistrovať sa na partnerskej stránke www.ereading.cz. Pri registrácii je potrebné zadať rovnakú e-mailovú adresu, akú máte uvedenú v konte v knižnici.


Ak plánujete využívať požičiavanie e-kníh častejšie, odporúčame vám nainštalovať si do zariadenia s operačným systémom Android alebo iOS aplikáciu eReading. Vďaka nej budete mať vždy vaše e-knihy, vypožičané prostredníctvom knižnice, na rovnakom mieste.

Pre samotné vypožičanie e-knihy sa prihláste do svojho konta v online katalógu knižnice. V pravom hornom rohu nájdete tabuľku na prihlásenie. Prihlásite sa pomocou čísla preukazu (čiarový kód) a hesla v tvare RRMMDD (dátum narodenia, ak ste si ho nenastavili inak). Vyhľadajte si e-knihu prostredníctvom knižničného katalógu. Stačí do vyhľadávacieho poľa zadať slovo: ereading, a zobrazí sa vám celá ponuka elektronických kníh.

Peter Pan, chlapec, ktorý nechcel vyrásť

Pojinko predstavuje seriál článkov: Zlatý fond detskej literatúry
Diel druhý: Peter Pan, chlapec, ktorý nechcel vyrásť
Uplynul mesiac a Pojinko je tu opäť, aby Vám predstavil ďalšiu svetoznámu knižnú klasiku. Ďalšia časť nášho seriálu je venovaná Petrovi Panovi.
Určite Vám niečo hovoria postavy Wendy, Stratení chlapci, kapitán Hák alebo víla Cililing. Ak náhodou nie, utekajte si prečítať knižku! Stojí za to. Ale predsa len počkajte! Predtým si prečítajte tento článok, aby ste sa dozvedeli ako to s Petrom Panom vlastne bolo.

Detstvo Petra Pana bolo dosť divoké. Najskôr ušiel rodičom ešte z kolísky, lebo sa dopočul, že musí vyrásť, a to on nechcel. Mal v pláne navždy si užívať bezstarostné roky hier a zábavy. Navyše nemal rád príkazy a zákazy, a tak dal radšej prednosť slobode. Skamarátil sa s vílami (i keď mu často svojou dobiedzavosťou išli na nervy), šéfoval partii Stratených chlapcov; čo boli chlapci, ktorí boli priveľmi zvedaví a nezbední a vypadli z kočíkov (dievčatá sú vzorné, ony ni…

Predstavte si...

Predstavte si (aj ja si to len predstavujem), že ste knihovníčka a strašne, ale strašne vám jedného dňa začne búchať srdce, až tak, že idete k lekárovi. Lekár najprv s hrôzou pozrie na vás a neveriaco krúti hlavou, že ešte s takým pulzom žijete. Schová fonendoskop, vytiahne injekciu a len tak mimochodom sa opýta, kde robíte. „V knižnici? Vy robíte v knižnici? A čo teda robíte tu? Pani, veď vy nemôžete mať stres, vy musíte byť zdravá!!“ Injekciu rýchlo zabalí späť a Vás pošle tiež späť, do práce.  Knihovník predsa nemá stres a teda nespĺňa najzákladnejšiua najpoužívanejšiu príčinu modernej choroby. „Nestresujte sa, pani!“, vám teda nemôže povedať, a tak za vami aspoň zakričí „A schudnite“! Prejdete si rukami po 55 kilovom tele a rozbehnete sa do práce, lebobeh je energeticky výdatnejší. Búšenie -nebúšenie, srdce - nesrdce, ak ste knihovníčka, nemôžete zomrieť na infarkt. A ak ste knihovníčka a navyše ste chudá, nestanoví vám diagnózu nik. Zomriete a lekári vám vhodia do truhly papieri…