Preskočiť na hlavný obsah

Ako sa knihovníčka túla po horách a neprestáva byť knihovníčkou


Toto silné spojenie koníčku a povolania sa deje rôznymi spôsobmi.  Napríklad sa knihovníčka túla po horách a v mysli si recituje Pozdravujem Vás lesy, hory...alebo zbadá rysa a hneď si v mysli vybavuje knihy o rysoch, ktoré v knižnici majú  (Rys a divá mačka v slovenských Karpatoch a vo sveteRysavá jalovica, rysovanie...), zbadá jeleňa – Lovec jeleňov, Nevera po slovensky alebo aj séria o Svetových železniciach od Jiřího Jelena.
Ale toto spojenie môže byť aj výsledkom toho, že knihovníčka organizuje túru alebo je organizátorom túry knižnica, v ktorej knihovníčka pracuje. No a mne sa toto pritrafilo poprvýkrát pred 6 rokmi, kedy „moja“ knižnica zorganizovala úvodný pamätný pochod na počesť (vtedy ešte nie) svätého Jána Pavla II. Knižnica vypracovala projekt, ktorého ústrednou postavou bol prvý pápež slovanského pôvodu a jednou z aktivít projektu sa stal spoločný slovensko-poľský výstup. 
Viete, ja nie som žiadny top horský borec. Občas sa mi stalo, že sa moja noha dotkla vrcholu nejakej hory, ale vždy som si to odniesla horiacou tvárou a lapaním dychu. A keď som počula slovo Veľký ..!!... no nenaľakajte sa! Ale organizátor sa nesmie báť, musí ísť vzorom. Však nejdem na Gerlach, idem na Rozsutec, ktorý je len trochu väčší ako ten Malý, hovorila som si. A aký veľký je Malý??
Tak tu som radšej svoje úvahy zastavila a poddala sa osudu. A tak som sa v jedno septembrové ráno s ostatnými turistami zúčastnila omše na počesť Jána Pavla II. v kostole v Terchovej, veriaci požiadali o Božiu pomoc pri nasledujúcej ceste, neveriaci začali dúfať, že dnes bude jednoducho šťastný deň.
Po registrácii v Štefanovej a rozdaní pamätných listov sme zamierili na Medziholie a následne strmo na Rozsutec. No, tak áno, dýchala som ťažšie...aj farba v lícach bola skôr do purpurova ako do ružova, ale vyliezť sme vyliezli všetci. Hormóny šťastia a pocit víťazstva nad prírodou strieľali všetkými smermi. Ale čo nás, knihovníkov vo výprave potešilo obzvlášť, bola mosadzná tabuľka pripomínajúca návštevu Jána Pavla II., ktorú deň predtým vyniesli na Rozsutec naši priatelia z Horskej služby a upevnili ju na skalu. Ak pôjdete niekedy hore na Veľký Rozsutec, tabuľku tam nájdete; a ak ju uvidíte, spomeňte si na Jána Pavla II. a na knižnicu.
Ak ste na Veľkom Rozsutci už boli, tak viete, že ísť hore je niekedy  ľahšie ako ísť dole. Ako občas v živote – cestu na vrchol si odpracujete, ale kto by rád padal ku dnu. Takže pred niekým, kto vyjde na vrchol Rozsutca, sa môže zdať cesta ešte nekonečne dlhá. Ak jeho krok nesplynie s prírodou, ak sa mu nepodarí podľahnúť jej čaru, ak si nerecituje Pozdravujem Vás, lesy, hory ako to robia knihovníčky,  ak začne myslieť úpenlivo na cestu, ktorá je ešte pred ním, môže to byť horšie. 
Ale ak si uvedomíte, aký nádherný kus sveta je práve okolo vás a že ste jeho súčasťou, príroda a vznešené myšlienky vám pomôžu. Prechod okolo Malého Rozsutca a Jánošíkovými dierami je určite zážitok.
Takže tak sa spojila knihovníčka a turistka v jedno pred šiestimi rokmi a tak je to odvtedy každý rok, lebo Krajská knižnica výstup opakuje už tradične vždy v septembri. Aj tento rok som výstup absolvovala a odporúčam vám ho, lebo ak je dobré počasie (a to vôbec neznamená zásadne bez dažďa), výstup je krásny. A krásni sú na ňom ľudia, uvoľnení, spokojní, víkendoví, priateľskí a v prípade spoločného výstupu aj spojení pocitom zvláštnej spolupatričnosti.
Výstup na Veľký Rozsutec nie je ľahký, ale nie je ani nezvládnuteľný a mnoho ľudí ho absolvuje viackrát za život. Vrchol má nálepku jedného z najkrajších slovenských kopcov a ľudí láka sľub každej pridanej hodnoty, ktorou je v tomto prípade jedinečná flóra a nádherný výhľad do diaľok. Takže zarecitujeme si na záver s Hviezdoslavom? „Mňa kedys zvádzal svet“ .... ale medzi nami,  najviac to ľúbim doma.


Zuzku čitatelia nestretávajú často. Pracuje v kancelárii na metodickom oddelení a tak ju môžete stretnúť iba jednu sobotu v mesiaci. Nepohrdne však žiadnym podujatím pre deti, či dospelých a robí aj trénerku pamäti. Má rada dobrú literatúru a našu knižnicu.

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Peter Pan, chlapec, ktorý nechcel vyrásť

Pojinko predstavuje seriál článkov: Zlatý fond detskej literatúry Diel druhý:  Peter Pan, chlapec, ktorý nechcel vyrásť Uplynul mesiac a Pojinko je tu opäť, aby Vám predstavil ďalšiu svetoznámu knižnú klasiku. Ďalšia časť nášho seriálu je venovaná  Petrovi Panovi . Určite Vám niečo hovoria postavy Wendy, Stratení chlapci, kapitán Hák alebo víla Cililing . Ak náhodou nie, utekajte si prečítať knižku! Stojí za to. Ale, predsa len počkajte! Predtým si prečítajte tento článok, aby ste sa dozvedeli ako to s Petrom Panom vlastne bolo. Detstvo Petra Pana bolo dosť divoké.  Najskôr ušiel rodičom ešte z kolísky, lebo sa dopočul, že musí vyrásť, a to on nechcel. Mal v pláne navždy si užívať bezstarostné roky hier a zábavy. Navyše nemal rád príkazy a zákazy, a tak dal radšej prednosť slobode. Skamarátil sa s vílami (i keď mu často svojou dobiedzavosťou išli na nervy), šéfoval partii Stratených chlapcov; čo boli chlapci, ktorí boli priveľmi zvedaví a nezbední a vypadli z kočíkov

Rezervovať či odložiť? (To je otázka!)

Rezervácia a odloženie kníh sú služby určené na uľahčenie vašej návštevy u nás v knižnici. Chceli ste si prečítať konkrétnu knihu, no zistili ste, že je momentálne vypožičaná iným čitateľom? Pre tento prípad slúži rezervácia, kedy nebude mať čitateľ pred vami možnosť ďalšieho predĺženia výpožičnej doby. Alebo naopak, viete, že knihy, ktoré potrebujete sú dostupné v našich policiach, no nemáte čas ich hľadať? Toto je presne prípad kedy môžete využiť objednanie odloženia kníh do 24 hodín. Obe tieto služby majú určité podmienky, ktoré je treba dodržať, aby ste od nás odchádzali s úsmevom na tvári a knihami v taške. Tieto služby je možné využiť predovšetkým prostredníctvom nášho webového katalógu Carmen . REZERVÁCIA knihy nedostupná = momentálne vypožičaná kniha kniha bude pripravená až po vrátení predošlým čitateľom (nedá sa 100% garantovať či ju vráti načas) spoplatnené sumou 1,00€ / kniha *cena sa môže meniť podľa aktuálneho cenník knižnice je nutné počkať na e-mailové oznámenie dostu

Hana Lasicová - beseda Od knihy k scenáru

Minulú stredu sme mali v knižnici opäť zaujímavú besedu. Tentokrát naše pozvanie prijala Hana Lasicová . Ako som smerovala na besedu vôbec som si neuvedomila, že som už okolo pani Lasicovej prešla aspoň dvakrát. Útle žieňa so širokým úsmevom som zaregistrovala až po jej príchode do miestnosti. Od prvého momentu som vedela, že táto beseda bude naozaj príjemná, zaujímavá a nepochybne veselá. Rozhovor sa niesol v priateľskom duchu, dozvedeli sme sa zaujímavosti nielen z profesijného života, ale aj zo súkromia. Hana si s láskou zaspomínala na svojho otca a jeho užitočné rady, pripomenula si aj Jula Satinského a radosť z detstva, kde bola na ulici obklopená množstvom detí z ďalších hereckých rodín. Debata samozrejme nemohla obísť literárne počiny od prvej knihy  Sedím si v Manchestri na kameni a je mi...? až po knihu Slúžka . Hana písala mame maily o jej Erasmus pobyte a tá jej neskôr navrhla či by to nechcela vydať knižne. Tento večer sme mali šťastie a Hana nám dokonca prečítala úryvok