Preskočiť na hlavný obsah

Matthew Quick: Odpusť mi, Leonard Peacock


Matthew Quick je obľúbený autor bestsellerov. A po tom ako sa u nás uviedol románom Terapia láskou, ktorý bol kladne prijatý, nie je jeho meno neznáme ani slovenskému čitateľovi. Odpusť mi, Leonard Peacock je však o niečom úplne inom. Práve autorova schopnosť voliť si zaujímavé a pritom rôznorodé témy ma oslovila. Nie je to teda o tom, že by našiel recept na úspech, ktorý by len dokola opakoval.

Tieto dve knihy spája, okrem autorovho nezameniteľného štýlu, predovšetkým priehradka young adult, ktorá určuje vekovú kategóriu cieľovej skupiny čitateľskej verejnosti. Termín young adult teda doslova mladí dospelí, ktorý má svoj pôvod v angloamerickej literatúre, sa posledné roky udomácňuje prakticky na celom svete. Veľmi vágne povedané, sú to knihy šité na mieru tínedžerom, približne v rozmedzí trinásť až dvadsaťjeden rokov. Ale tieto hranice treba vnímať len orientačne, pretože kvalitný román nepozná limity pohlavia či veku. Román nie je pre staršie deti/mládež vhodný kvôli vulgarizmom či niektorým drsnejším pasážam, no predovšetkým preto, lebo je svojou skladbou a závažnými otázkami, ktoré sa tu rozoberajú, pre priveľmi mladého človeka len obtiažne pochopiteľný. 
Ani bežný tínedžer sa však obvykle nezaoberá umením a nerieši existenciálne problémy; takže ak je nastavený na jednoduché príbehy, ktorých zmyslom je predovšetkým pobaviť, bude pre neho kniha ťažšie stráviteľná. Takisto mu však môže otvoriť oči a sprostredkovať mu prvé stretnutie s vyššou literatúrou. Nehovoriac o tom, že autor pracuje s kontextom a intertextualitou – nájdeme tu viaceré narážky či priamo odkazy na iné diela. Preto je román určený skôr mladým intelektuálom, ktorí sa neboja trochu si zafilozofovať a neuhýbajú pred vážnymi témami ako je šikana, zneužívanie alebo samovražda. Tie sú podané veľmi autenticky, bez zbytočného hollywoodskeho pátosu. A potom; je ako stvorený pre outsiderov a vydedencov, ktorí inteligenčne, talentom či okruhom svojich záujmov výrazne prevyšujú svojich rovesníkov a tí im ich odlišnosť dávajú pocítiť. Takým, ktorí sú ako hlavný hrdina Leonard. A im môžem len (spolu s autorom) poradiť: vydržte a bude lepšie. Uvidíte!

Protagonistom románu je osemnásťročný stredoškolák, ktorý má tesne pred maturitou. Tá, ani blížiace sa prijímacie skúšky na univerzitu ale nezamestnávajú jeho myseľ. Má plán. Dnes zastrelí svojho spolužiaka a potom zbraň otočí proti sebe. Ešte predtým sa však musí rozlúčiť so štyrmi ľuďmi, ktorí sú mu najbližší.
Dej zachytáva práve tento deň. Príbeh sa napriek tomu neodvíja lineárne, je popretkávaný spomienkami z minulosti a každá časť je bližšie určená jednému z výnimočnej štvorice Leonardových blízkych. Súčasťou knihy sú aj listy, ktoré píše hlavný hrdina sám sebe. Neslúžia len na spestrenie, prostredníctvom nich sa dozvedáme viac o jeho vnútornom svete. Takto, pomaly a postupne, je dávkovaná pravda o živote i problémoch nášho hrdinu.
Originálna je aj práca s textom. Napríklad sa tu vyskytujú časté poznámky pod čiarou, ktoré predstavujú Leonardove vysvetlivky k deju alebo pre zvýšenie efektu sa na niektorých stranách nachádza iba zopár slov, prípadne slovo jediné. A čuduj sa svet, ono to funguje!

A ja týmto zodpovedne vyhlasujem, že sa už nikdy, ale naozaj nikdy, nebudem dívať na knihy označené ako young adult zvrchu a s určitým nadhľadom. Mne zas Leonard Peacock pripomenul, že ku každej knihe treba pristupovať otvorene a bez predsudkov. A Matthew Quick dokázal, že sa smelo môže zaradiť do panteónu, v ktorom sú autori ako John Green či Stephen Chbosky.
Odpusť mi, Leonard Peacock, poviem to bez príkras: kniha o tebe je fakt skvelá!  

Goran nikdy nevyrástol z kníh pre deti a mládež, v ktorých sa doslova vyžíva. Možno práve preto na neho najčastejšie môžete natrafiť práve na mládežníckom oddelení (najvyššie poschodie). Okrem toho je maniak do komiksu a aj veľký milovník poézie. Povráva sa dokonca, že udržuje priateľské kontakty s červíkom Pojinkom.

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Ako si požičať e-knihu z katalógu Krajskej knižnice v Žiline?

Aby ste si mohli vypožičať elektronickú knihu je nutné uviesť pri registrácii v knižnici vašu e-mailovú adresu.
Následnej je nutné zaregistrovať sa na partnerskej stránke www.ereading.cz. Pri registrácii je potrebné zadať rovnakú e-mailovú adresu, akú máte uvedenú v konte v knižnici.


Ak plánujete využívať požičiavanie e-kníh častejšie, odporúčame vám nainštalovať si do zariadenia s operačným systémom Android alebo iOS aplikáciu eReading. Vďaka nej budete mať vždy vaše e-knihy, vypožičané prostredníctvom knižnice, na rovnakom mieste.

Pre samotné vypožičanie e-knihy sa prihláste do svojho konta v online katalógu knižnice. V pravom hornom rohu nájdete tabuľku na prihlásenie. Prihlásite sa pomocou čísla preukazu (čiarový kód) a hesla v tvare RRMMDD (dátum narodenia, ak ste si ho nenastavili inak). Vyhľadajte si e-knihu prostredníctvom knižničného katalógu. Stačí do vyhľadávacieho poľa zadať slovo: ereading, a zobrazí sa vám celá ponuka elektronických kníh.

Peter Pan, chlapec, ktorý nechcel vyrásť

Pojinko predstavuje seriál článkov: Zlatý fond detskej literatúry
Diel druhý: Peter Pan, chlapec, ktorý nechcel vyrásť
Uplynul mesiac a Pojinko je tu opäť, aby Vám predstavil ďalšiu svetoznámu knižnú klasiku. Ďalšia časť nášho seriálu je venovaná Petrovi Panovi.
Určite Vám niečo hovoria postavy Wendy, Stratení chlapci, kapitán Hák alebo víla Cililing. Ak náhodou nie, utekajte si prečítať knižku! Stojí za to. Ale predsa len počkajte! Predtým si prečítajte tento článok, aby ste sa dozvedeli ako to s Petrom Panom vlastne bolo.

Detstvo Petra Pana bolo dosť divoké. Najskôr ušiel rodičom ešte z kolísky, lebo sa dopočul, že musí vyrásť, a to on nechcel. Mal v pláne navždy si užívať bezstarostné roky hier a zábavy. Navyše nemal rád príkazy a zákazy, a tak dal radšej prednosť slobode. Skamarátil sa s vílami (i keď mu často svojou dobiedzavosťou išli na nervy), šéfoval partii Stratených chlapcov; čo boli chlapci, ktorí boli priveľmi zvedaví a nezbední a vypadli z kočíkov (dievčatá sú vzorné, ony ni…

Predstavte si...

Predstavte si (aj ja si to len predstavujem), že ste knihovníčka a strašne, ale strašne vám jedného dňa začne búchať srdce, až tak, že idete k lekárovi. Lekár najprv s hrôzou pozrie na vás a neveriaco krúti hlavou, že ešte s takým pulzom žijete. Schová fonendoskop, vytiahne injekciu a len tak mimochodom sa opýta, kde robíte. „V knižnici? Vy robíte v knižnici? A čo teda robíte tu? Pani, veď vy nemôžete mať stres, vy musíte byť zdravá!!“ Injekciu rýchlo zabalí späť a Vás pošle tiež späť, do práce.  Knihovník predsa nemá stres a teda nespĺňa najzákladnejšiua najpoužívanejšiu príčinu modernej choroby. „Nestresujte sa, pani!“, vám teda nemôže povedať, a tak za vami aspoň zakričí „A schudnite“! Prejdete si rukami po 55 kilovom tele a rozbehnete sa do práce, lebobeh je energeticky výdatnejší. Búšenie -nebúšenie, srdce - nesrdce, ak ste knihovníčka, nemôžete zomrieť na infarkt. A ak ste knihovníčka a navyše ste chudá, nestanoví vám diagnózu nik. Zomriete a lekári vám vhodia do truhly papieri…