Bambi, princ lesa

Pojinko predstavuje seriál článkov: Zlatý fond detskej literatúry
Diel prvý: Bambi, princ lesa
Pojinko sa často stretáva s tým, že tie najslávnejšie príbehy síce ozaj každý pozná, mnohokrát aj vďaka nespočetným filmovým spracovaniam, ale zďaleka nie každý ich v dnešnej dobe aj skutočne čítal. A to je škoda, veď nenadarmo sa stali tak veľmi obľúbenými. Mnohé oslávili už sté narodeniny, ba daktoré sú ešte staršie, no pritom vôbec nezostarli, sú vydávané zas a znova a stále sú rovnako známe. A predsa ich nová generácia mladých čitateľov nepozná tak, ako by si zaslúžili. Ako by si zaslúžili tie slávne knižky, ale predovšetkým, ako by si zaslúžili ich malí budúci objavitelia. A tí si to naozaj zaslúžia! Nie náhodou sú tieto príbehy nielen nestarnúce, ale Pojinko si trúfne povedať, že aj nesmrteľné. Vždy budú mať čo povedať detskému čitateľovi. Ale nielen tak niečo, ledačo. Zaujímavý nápad, krásne myšlienky, pôsobivý dej, toto všetko z nich spravilo klasiku.

A preto sa oplatí tieto nádherné príbehy spoznať bližšie, teda si ich aj naozaj prečítať.

Ale... hanba mi! Ešte som sa nepredstavil. Teda sa zoznámme!

Ja som červík-červíček. Ale nie taký obyčajný. Lež špeciálny! Červík knižný, knižničný. Inými slovami; pravý a nefalšovaný knihomoľ. A moje meno je Pojinko. Pre tých, ktorí sú zvedaví aj na to, ako vyzerám, mám k dispozícii svoje jedinečné vypodobnenie. Jedna moja dobrá kamarátka sa nechala prehovoriť a Pojinka portrétovala. A tu je ten utešený výsledok:

Tak teraz, keď sme už mali tú česť potriasť si rukami (ja síce nemám ručičky, len taký obratný chvostík, ale to nevadí), vrhnime sa na prvú časť zo série venovanej tým najväčším klenotom literatúry pre deti a mládež.

Reč je o tom najpopulárnejšom a najmilšom srnčekovi a neskôr, keď vyrastie aj vznešenom a majestátnom srncovi, a jeho meno je..., je..., je..., tak, správne!

 Bambi

Bambi je dieťaťom... áno, svojej srnčej mamy, to je jasné, ale predovšetkým však duchovným dieťaťom vtedy pomerne významného, dnes už trochu pozabudnutého rakúskeho autora Felixa Saltena (1868 – 1845). Ten si vydobyl uznanie medzi deťmi rovnako ako medzi dospelákmi vďaka svojím mnohým knihám o zvieratách. A čo viac, v týchto knihách nielenže zvieratá vystupovali, on z nich spravil hlavné postavy. A tak sa mohol vďačný čitateľ pozrieť na svet očami koníka, psa alebo mačky. No, samozrejme, srnca Bambiho. 

Ten sa stal Saltenovým jednoznačne najznámejším literárnym hrdinom. A hoci si na autorove meno dnes už málokto spomenie, tak meno Bambi sa dostalo do povedomia snáď všetkých detí na svete. A aj dospelých, lebo verte či nie, ale aj dospeláci boli kedysi deťmi. Smutné je, že autor nemal ľahký život, a keďže bol židovského pôvodu, musel utiecť pred nacistami do Švajčiarska. Ešteže sa aspoň dožil porážky Nemecka v druhej svetovej vojne. Jeho srnček mal šťastnejší osud. Knihu si hneď po vydaní obľúbili čitatelia aj kritici. Takto vyzeralo pôvodné vydanie z roku 1923:

                                                   

A toto je naše súčasné slovenské (pozrite sa na tú krásnu ilustráciu na obálke od Mirka Hanáka, podobné nájdete aj vo vnútri):

                                                                

Keď sa o pár rokov neskôr preložila do angličtiny, vrelo ju prijali aj v krajine za Veľkou mlákou, teda v USA. Knižka sa tam stala veľkým hitom. A o to väčším, že bola sfilmovaná. Námetu sa chopil Walt Disney, mág animovaného filmu, a z Bambiho sa stal jeden z najmilovanejších kreslených príbehov, aké kedy vznikli. Kresliari a animátori mu dali takú podobu, pod akou si Bambiho dnes predstaví každý.

                                                       

A takto máme Bambiho zapamätaného dodnes. Ako milú, priam roztomilú rozprávku, ktorá nás chytí za srdce a pripomína nám nevinnosť a hravosť detstva. No hoci je to veľmi pekný film, jeho vyznenie je úplne iné ako jeho literárnej predlohy. A nie iba iné, no na úkor ľúbivosti a zábavnosti, aj plytšie. A tu pozor: predovšetkým kniha vôbec nie je určená menším deťom. Salten nie je veru za každú cenu jemný a  čitateľovi neklame, nezavádza ho. Príroda je tu vykreslená taká, aká je v skutočnosti. Krásna, ale drsná. Život v nej je bojom o prežitie. A pozorný čitateľ sa dozvie z knihy veľa nového a zaujímavého. Autor veľmi rád chodieval do prírody na dlhé vychádzky a v knihe uplatnil svoje poznatky z pozorovania zvierat. 

Nenadarmo znie pôvodný názov diela Bambi, život v lese. A hoci sa pri nových vydaniach druhá časť názvu zväčša vynecháva, tak naozaj máloktorá iná kniha dokázala podať obraz života divokých zvierat tak verne. A to sa stále rozprávame o „rozprávke“, nie o nejakej encyklopédii! Tak tomuto hovorím výkon! A k tomu všetkému lyrické opisy pripomínajú skoro báseň. Celý text je veľmi poetický, no nie je to na úkor deja. Ani na chvíľu sa nenudíme. Naozaj vidno v akej úcte choval autor zvieratá a prírodu. Je tam prítomná láska aj obdiv. A tento pocit dokáže preniesť na čitateľa. 

Za zmienku určite stojí aj to, že knižka je považovaná za jednu z prvých, ktoré nás nabádajú k ochrane prírody a predpovedá tak neskorší záujem o ekológiu. Nikoho asi neprekvapí, že človek, hlavne poľovník, je tu vykreslený ako narušiteľ, ako hrozba, ktorá prichádza do lesa, aby škodila. Veru, nie je to pre vás, ľudí, pekná vizitka...

Netrvalo dlho a objavilo sa pokračovanie. Zožalo takmer rovnaký úspech a je rovnako pútavo a dobre napísané. V ňom už sledujeme osudy Bambiho potomkov. A príznačne nesie meno Bambiho rodinka. Takto vyzerá.

                                                       

Bambi sa objaví ešte v tretej knihe, ktorá je zároveň autorovou jedinou ďalšou, čo u nás vyšla. Ale tu sa náš srnec len mihne, je iba jednou z mnohých vedľajších postáv. Prvenstvo patrí veveričke. Knižka je písaná vo veľmi podobnom duchu až na jednu výnimku. Dostane tu väčší priestor človek. A prvý raz zohrá kladnú rolu. Ako inak, je to dieťa. Konkrétne horárova dcérka Hanka, ktorá sa s veveričkou skamaráti. Ak sa Vám zapáči Bambi, budete chcieť spoznať aj Mladosť veveričky Perri (tak sa volá knižka o našej malej a šikovnej hrdinke). Ilustrácie sa síce nesú v inom štýle, no sú tiež nádherné a krásne dokresľujú zvieracie dobrodružstvá.

          

 Pojinko už ani nedúfa, že sa jedného dňa dočká prekladov ďalších autorových knižiek. No aj tak je nesmierne vďačný za tieto tri knižné perly. Veď sa musia zapísať do sŕdc každého, komu je drahá a vzácna príroda a má k nej pozitívny vzťah. A ak nájdete niekoho, kto je voči tejto téme ľahostajný, či je to dokonca dajaký usedený hundroš, ktorého do hory nedostanete ani párom srncov, pardon, párom volov, a radšej ako zvieratká má televízor a mobil, skúste mu dať do rúk túto knižku. Možno ho to zmení. K lepšiemu.

Lúči sa s Vami Váš Pojinko, Bambi, Geno a Gurri (Bambiho deti), Perri a posielame Vám na rozlúčku krásny obrázok z knižky.

                                   

Ale teraz už dovidenia pri ďalšej časti nášho seriálu!

Ideálny čitateľský vek pre tieto knihy je okolo 10 - 11 rokov.